Evanjelium podľa Matúša
1. kapitola
Rodokmeň Ježiša Krista
1Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho: 2Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jákoba, Jákob splodil Júdu a jeho bratov; 3Júda splodil z Támary Fáresa a Záru; Fáres splodil Esroma, Esrom splodil Arama; 4Aram splodil Aminadaba. Aminadab splodil Násona, Náson splodil Salmona; 5Salmon splodil Rachaby Bóza, Bóz splodil z Ruty Obéda, Obéd splodil Jeseho; 6Jese splodil kráľa Dávida, Dávid splodil z manželky Uriášovej Šalamúna; 7Šalamún splodil Roboáma, Roboám splodil Abiu, Abia splodil Azafa, 8Azaf splodil Jozafáta, Jozafát splodil Joráma, Jorám splodil Oziu, 9Ozia splodil Jóatama, Jóatam splodil Achaza, Achaz splodil Ezechiáša, 10Ezechiáš splodil Manasesa, Manases splodil Amosa, Amos splodil Joziáša, 11Joziáš splodil v babylonskom zajatí Jechoniu a jeho bratov. 
12Po odvlečení do babylonského zajatia Jechonia splodil Salatiela, Salatiel splodil Zorobábela; 13Zorobábel splodil Abiuda, Abiud splodil Eliachima, Eliachim splodil Azora; 14Azor splodil Sádoka, Sádok splodil Achima, Achim splodil Eliuda; 15Eliud splodil Eleazara, Eleazar splodil Máttana, Máttan splodil Jákoba, 16Jákob splodil Jozefa, muža Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, menovaný Kristus. 
17Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo teda štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť pokolení, a od babylonského zajatia až po Krista štrnásť pokolení. 
Narodenie Ježiša Krista
18Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. 
19Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. 20Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. 
22Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: 
23Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. 
24Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu, 25neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš.


2. kapitola
Mudrci od východu
1Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema 2a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. 
3Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. 4Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: 
6A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. 
7Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. 8A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. 
9Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. 10Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. 11I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny. 
útek do Egypta
13Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil. 14Vstal teda v noci, vzal dieťatko a Jeho matku, odišiel do Egypta 15a bol tam až do smrti Herodesovej, aby sa naplnilo, čo Pán bol riekol ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho Syna. 
16Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky deti v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. 17Vtedy splnilo sa slovo proroka Jeremiáša: 
18Hlas bolo počuť v Ráme, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet. 
19Ale keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte 20a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a choď do Izraela; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka. 
21Vstal teda, vzal dieťatko a Jeho matku a prišiel do Izraela. 22Ale keď počul, že Archelaos kraľuje v Judsku miesto svojho otca Herodesa, bál sa tam ísť. Dostalo sa mu však napomenutia vo sne a odobral sa do Galiley. 23A príduc tam, osadil sa v meste zvanom Nazaret, aby sa naplnilo slovo prorokov, že sa bude volať Nazaretský.


3. kapitola
Ján Krstiteľ
1V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej 2a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. 3Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. 
4Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a pokrmom boli mu kobylky a poľný med. 5Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordánu, 6vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne. 
7Keď však videli, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? 8Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. 9A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. 10Ale sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. 
Pokrstenie Ježiša
13Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. 14On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne? 15Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda. 
16Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. 17A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.


4. kapitola
Pokúšanie na púšti
1Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. 2Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. 3Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! 4On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. 
5Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu 6a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia ﾍa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. 
7Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 
8A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. 10Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! 11Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu. 
Ježišovo vystúpenie
12Keď Ježiš počul, že Jána uväznili, odišiel do Galiley. 13Opustil Nazaret a prešiel bývať do Kafarnaumu, prímorského mesta v krajoch zebulonských a neftalimských, 14aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša: 
15Kraj zebulonský a neftalimský na ceste k moru, za Jordánom, pohanská Galilea, 
16ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo. 
17Odvtedy začal Ježiš kázať a hovoriť: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. 
Povolanie prvých učeníkov
18Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári, 19a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí! 20A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho. 
21A keď poodišiel odtiaľ, uzrel iných dvoch bratov: Jakuba, syna Zebedeovho, a jeho brata Jána, ako si s otcom Zebedeom opravujú na lodi siete. Povolal ich. 22A oni hneď zanechali loď aj otca a nasledovali Ho. 
Cesta po Galilei
23Potom chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všelijaké choroby v ľude. 24I rozniesla sa povesť o ﾒom po celej Sýrii a prinášali k Nemu všetkých chorých na rozličné neduhy, trápených prudkými bolesťami, posadnutých démonmi, trpiacich na padúcnicu a ochrnutých; a uzdravoval ich. 25Nasledovali Ho veľké zástupy z Galiley, Desaťmestia, Jeruzalema, Judska a Zajordánska.


5. kapitola
Ježišove reči na vrchu
1Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. 2Otvoril ústa a učil ich: 
Blahoslavenstvá
3Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. 
4Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. 
5Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. 
6Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. 
7Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. 
8Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. 
9Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. 
10Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. 
11Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; 12radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. 
O soli zeme a o svetle sveta
13Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. 
14Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. 15Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. 16Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. 
Ježiš a zákon
17Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; 18lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. 19Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. 20Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. 
21Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. 22Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu. 
23Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. 25Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. 26Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny. 
27Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. 
29Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla. 
31A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. 32Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží. 
33Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy! 34Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; 35ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa; 36ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. 
38Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. 39Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, 40a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; 41a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. 42Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. 
43Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; 45aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? ﾈi nerobia to isté aj colníci? 47A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? ﾈi nerobia to isté aj pohania? 48Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.


6. kapitola
Almužna
1Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. 2Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu! 3Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, 4aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 
O modlitbe
5Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. 6Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 
7A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. 8Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte. 
9Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! 
10Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! 
11Chlieb náš každodenný daj nám dnes! 
12A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! 
Pravé poklady
13I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. 
14Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; 15ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. 
O pôste
16Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! 17Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, 18aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 
19Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. 20Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. 21Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 
22Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; 23ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma? 
24Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridàžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 
25Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. ﾈi život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? 26Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. ﾈi vy nie ste omnoho viac ako oni? 27A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predåžiť svoj vek čo aj len o lakeť? 
28A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 
31Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ﾈo budeme jesť? alebo: ﾈo budeme piť? alebo: ﾈím sa budeme odievať? 32Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.


7. kapitola
O posudzovaní
1Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. 3Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? 4Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? 5Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata. 
Rozličné napomenutia
6ﾈo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás! 
7Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. 8Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. 9Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? 10A keď si prosí rybu, či mu podá hada? 11Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! 
12Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci. 
13Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; 14ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. 
Výstraha pred falošnými prorokmi
15Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. 16Po ovocí poznáte ich. ﾈi oberajú z tània hrozno alebo z bodľačia figy? 17Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. 18Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. 19Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20Tak teda po ovocí poznáte ich. 21Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. 22Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? 23A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! 
Podobenstvo o staviteľoch
24Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. 26A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. 27A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. 
Dokončenie rečí na vrchu
28Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili Jeho učeniu, 29lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich zákonníci.


8. kapitola
Uzdravenie malomocného
1Keď zišiel z vrchu, nasledovali Ho veľké zástupy. 2A hľa, prišiel malomocný, klaňal sa Mu a povedal: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 3(Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva. 4Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom a obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš, im na svedectvo. 
Uzdravenie stotníkovho sluhu
5Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho: 6Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a strašne sa trápi. 7Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho. 8Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha. 9Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! - ide, a druhému: Poď sem! - príde, a svojmu otrokovi: Urob toto! - urobí. 10Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery. 11Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, 12ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 13A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu. 
Uzdravenie Petrovej testinej a iných chorých
14Potom prišiel Ježiš do domu Petrovho a videl jeho testinú ležať v horúčke. 15Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; i vstala a posluhovala Mu. 16Keď sa zvečerilo, prinášali k Nemu mnohých démonmi posadnutých; i vyháňal duchov slovom a uzdravoval všetkých chorých. 17Aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí: On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci. 
Rozliční nasledovníci Ježiša Krista
18Keď Ježiš videl okolo seba zástup, prikázal prejsť na druhú stranu. 
19I prišiel jeden zákonník a povedal Mu: Majstre, pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. 20Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. 21Zas iný z učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 22Ale Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! A màtvi nech si pochovávajú svojich màtvych. 
Búrka na mori
23Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci. 24A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď, a On spal. 25I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme! 26Odpovedal im: ﾈo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. 27A ľudia sa divili a hovorili: Aký je to človek, že Ho aj vetry aj more poslúchajú? 
Ježiš v Gadare
28Keď prišiel na druhú stranu, do krajiny Gadarénov, postavili sa Mu do cesty dvaja posadnutí, ktorí práve vyšli z hrobov a boli náramne zúriví, takže sa nikto neodvážil chodiť tou cestou. 29A hľa, zvrieskli: ﾈo ﾍa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás pred časne mučil? 30Neďaleko nich pásla sa veľká črieda svíň. 31I prosili Ho oní démoni: Keď nás už vyháňaš, pošli nás do tamtej čriedy svíň! 32Povedal im: Choďte! A oni vyšli a vošli do svíň, a hľa, celá črieda rútila sa svahom do mora a zahynula vo vode. 33Pastieri utiekli, prišli do mesta a vyrozprávali všetko, aj o posadnutých démonmi. 34A hľa, celé mesto vyšlo naproti Ježišovi, a keď Ho uvideli, prosili Ho, aby odišiel z ich končín.


9. kapitola
Uzdravenie ochrnutého
1I vstúpil na loď, preplavil sa a prišiel do svojho mesta. 
2A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. 3A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha. 4Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? 5ﾈo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! 6Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 7I vstal a odišiel domov. 8Keď to zástupy videli, preľakli sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom. 
Ježiš v dome Matúšovom
9Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 
10Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. 11Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? 12Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. 13Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. 
14Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? 15Odpovedal im Ježiš: ﾈi ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. 16Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. 17Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová. 
Jairova dcéra a chorá žena
18Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. 19Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeníkmi. 
20A tu žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, prišla odzadu a dotkla sa lemu Jeho plášťa; 21povedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dotknem, ozdraviem. 22Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. 
23Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tých, čo pískali, a hučiaci zástup, 24povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. 25Keď vyhnali zástup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26I rozniesla sa povesť o tom po celej tej krajine. 
Uzdravenie dvoch slepcov
27Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, nasledovali Ho dvaja slepci, kričali a volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! 28A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: ﾈi veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: ﾁno, Pane. 29Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! 30I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! 31Ale oni vyšli a rozniesli povesť o ﾒom po celej tej krajine. 
Uzdravenie nemého
32Keď vychádzali, priniesli k Nemu nemého, posadnutého démonom. 33Keď Ježiš vyhnal z neho démona, nemý prehovoril. Zástupy sa divili a hovorili: Nikdy nič podobného sa neobjavilo v Izraeli. 34Ale farizeji povedali: Kniežaťom démonov vyháňa démonov. 
Žatvy je mnoho
35Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. 36Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. 37Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, 38preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.


10. kapitola
Vyvolenie dvanástich
1I zvolal si dvanástich učeníkov, dal im moc vyháňať nečistých duchov a uzdravovať všetky neduhy a všetky choroby. 2Mená dvanástich apoštolov sú: prvý Šimon, ktorý sa volal Peter, jeho brat Ondrej; Jakub, syn Zebedeov, a jeho brat Ján; 3Filip a Bartolomej, Tomáš a colník Matúš, Jakub, syn Alfeov, a Tadeus, 4Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý Ho aj zradil. 
Vyslanie apoštolov
5Týchto dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov nechoďte a do samaritánskeho mesta nevchádzajte. 6Ale radšej choďte k ovciam strateným z domu izraelského. 7Choďte a kážte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské. 8Nemocných uzdravujte, màtvych krieste; malomocných očisťujte, démonov vyháňajte; zdarma ste prijali, zdarma dávajte. 9Neberte si do opaskov ani zlata, ani striebra, ani medených peňazí, 10ani len kapsu na cestu, ani dve košele, ani obuv, ani palicu, veď robotník si zaslúži svoj pokrm. 11A do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny prídete, prezveďte sa, kto v nich je hoden, a zostaňte u neho, dokiaľ nepôjdete ďalej. 12A keď budete vchádzať do domu, pozdravte ho [a povedzte: Pokoj domu tomuto!]; 13a ak ten dom bude hoden toho, nech spočinie na ňom váš pokoj; ak však nebude toho hoden, nech sa váš pokoj navráti k vám. 14Kde by vás neprijali a neposlúchali ani vaše slová, vyjdite z toho domu alebo z toho mesta a straste si prach z nôh. 15Veru hovorím vám: ｼahšie bude v súdny deň Sodome a Gomore ako tomu mestu. 
16Ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a bez falše ako holubice. 17Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; 18aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj pohanom vydávali svedectvo. 19Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; 20veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. 21A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. 22A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 23Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utekajte do iného, lebo veru vám hovorím, že nepochodíte mestá izraelské, kým nepríde Syn človeka. 
24Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. 25Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazývali Belzebubom, o čo skôr jeho domácich! 26Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. 27ﾈo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. 28A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. 29ﾈi nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. 30A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. 31Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! 
32Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; 33kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. 34Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. 35Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. 36A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. 
37Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. 38A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. 39Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. 40Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal. 41Kto prijíma proroka, pretože je prorok, vezme odmenu proroka; kto prijíma spravodlivého, pretože je spravodlivý, vezme odmenu spravodlivého. 42A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena.


11. kapitola
Posolstvo Jána Krstiteľa
1Keď Ježiš vydal dvanástim učeníkom rozkazy, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách. 
2Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, 3aby sa Ho spýtali: ﾈi si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? 4Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: 5slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, màtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. 6Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. 
Svedectvo Kristovo o Jánovi
7Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: ﾈo ste vy šli vidieť na púšť? ﾈi trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? 8Alebo čo ste vyšli vidieť? ﾈloveka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. 9ﾈo ste teda vyšli? ﾈi vidieť proroka? ﾁno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. 10Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu. 11Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on. 12Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú. 13Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. 14Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť. 15Kto má uši, nech počuje! 16ﾈomu však pripodobním toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú ostatným: 
17Pískali sme vám, netancovali ste; plakali sme, a nenariekali ste. 
18Prišiel totiž Ján, ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Démonom je posadnutý! 19Prišiel Syn človeka, jedol a pil, a hovoria: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. 
Hrozba nekajúcim mestám
20Vtedy začal karhať mestá preto, že sa nekajali, hoci sa stalo v nich najviac Jeho divov: 21Beda ti, Chorazim; beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali divy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na popole. 22Ale vravím vám: ｼahšie bude v deň súdny Týru a Sidonu ako vám. 23A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. 24Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny Sodome ako tebe. 
Ježiš chváli Otca a k sebe volá preťažených
25V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim ﾍa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; 26áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. 27Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. 
28Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! 29Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; 30lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!


12. kapitola
Vymàvanie klasov v sobotu
1V ten istý čas išiel Ježiš v sobotu pomedzi obilie a učeníci boli hladní; i začali trhať klasy a jesť. 2Keď to videli farizeji, povedali Mu: Ajhľa, Tvoji učeníci robia, čo v sobotu nie je dovolené robiť. 3On im však odpovedal: ﾈi ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? 4Ako vošiel do domu Božieho a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nebolo dovolené jesť ani jemu, ani jeho sprievodu, jedine kňazom. 5Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi v sobotu znesväcujú v chráme sobotu, a sú bez viny? 6Hovorím vám: Tu je niečo, čo je väčšie ako chrám. 7Keby ste vedeli, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť, - neodsudzovali by ste nevinných. 8Lebo Syn človeka je pánom soboty. 
Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou
9Odtiaľ odišiel Ježiš a prišiel do ich synagógy. 10A hľa, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Aby mohli obžalovať Ježiša, spýtali sa Ho: ﾈi je dovolené uzdravovať v sobotu? 11Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu, a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by nesiahol za ňou a nevytiahol ju? 12A o čo viac je človek ako ovca! Tak teda dovolené je v sobotu dobre činiť. 13Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel, a bola zase zdravá ako druhá. 14Farizeji však vyšli a radili sa o ﾒom, ako Ho zahubiť. 
15Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ a nasledovali Ho mnohí. Uzdravoval ich všetkých 16a prísne im prikázal, aby Ho nezjavovali, 17aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí: 
18Ajhľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, ktorého si obľúbila moja duša; svojho Ducha vložím na Neho, a On oznámi právo národom. 
19Nebude sa hádať, nebude kričať, ani nikto na uliciach nepočuje Jeho hlas. 
20Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, kým spravodlivosti nedopomôže k víťazstvu. 
21V Jeho meno budú dúfať národy. 
Uzdravenie nemého slepca
22Vtedy priviedli k Nemu démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. 23A všetky zástupy boli ako bez seba a hovorili: ﾈi tento nie je Syn Dávidov? 24Keď to počuli farizeji, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov. 25Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. 26Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo? 27Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. 28Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. 29Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. 30Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. 31Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí. 32A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom. 33Alebo vypestujte dobrý strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí. 34Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. 35Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. 36Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. 37Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený. 
Jonášovo znamenie
38Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. 39On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. 40Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. 41Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. 42Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. 
43Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. 44I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. 45Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením. 
Matka a bratia Ježišovi
46Keď ešte hovoril k zástupom, ajhľa, Jeho matka a bratia stáli vonku a žiadali si hovoriť s Ním. 47I povedal Mu ktosi: Ajhľa, Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a žiadajú si hovoriť s Tebou. 48Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? 49Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. 50Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.


13. kapitola
Ježiš učí v podobenstvách
1V ten istý deň odišiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2A zhromaždili sa k Nemu veľké zástupy, takže vstúpil na loď, posadil sa a celý zástup stál na pobreží. 3A hovoril im mnoho v podobenstvách. 
O rozsievačovi a štvorakej pôde
Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. 4A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich. 5Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. 6Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. 7Iné zase padli do tània, tànie vyrástlo a udusilo ich. 8A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú. 9Kto má uši, nech počuje! 
10Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? 11Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. 12Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. 13V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. 14A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. 
15Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. 
16Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. 17Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. 18Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! 19Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. 20A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; 21nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. 22A ktoré bolo zasiate do tània, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku. 23A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný. 
O kúkoli medzi pšenicou
24Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. 25Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. 26Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. 27Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? 28Odpovedal im: ﾈlovek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: ﾈi teda chceš, aby sme ho šli povytàhať? 29On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. 30Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly. 
O horčičnom zrne a o kvase
31Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli; 32je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach. 
33Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo. 
Vysvetlenie podobenstva o kúkoli
34To všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách, a bez podobenstva im nič nehovoril. 35Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia. 
36Potom rozpustil zástupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a povedali: Vylož nám podobenstvo o kúkoli na poli. 37Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; 38pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; 39nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: 41Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, 42a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. 43Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje! 
O poklade a o perle
44Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. 
45ﾏalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; 46keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. 
O sieti
47Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá - spustená do mora - zachytila ryby každého druhu. 48Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili. 49Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. 
Dokončenie podobenstiev
51ﾈi ste to všetko pochopili? Odpovedali Mu: ﾁno. 52A On im povedal: Preto každý učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému, je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré. 
Ježiš vo svojej otčine
53Len čo Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54Keď prišiel do svojej otčiny, učil v ich synagóge, tak že sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ je u Neho taká múdrosť a divy? 55ﾈi nie je synom toho tesára? ﾈi sa Mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? 56A či Jeho sestry nežijú všetky medzi nami? Odkiaľ teda má všetko toto? 57I pohoršovali sa na ﾒom. Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome. 58A pre ich neveru neurobil tam mnoho divov.


14. kapitola
Smrť Jána Krstiteľa
1Vtedy sa dopočul tetrarcha Herodes o Ježišovi, 2a povedal svojim sluhom: Toto je Ján Krstiteľ; vstal z màtvych, preto pôsobí v ňom zázračná moc. 3Herodes totiž dal zlapať Jána, zviazať a uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, ženu svojho brata Filipa; 4lebo mu Ján bol povedal: Nie ti je dovolené žiť s ňou. 5Chcel ho preto usmrtiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka. 6Na Herodesove narodeniny tancovala dcéra Herodiady pred nimi, a tak sa zapáčila Herodesovi, 7že prisahal dať jej, čo si len zažiada. 8Ona, navedená matkou, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa! 9I zarmútil sa kráľ, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom rozkázal ju dať. 10A poslal sťať Jána vo väzení. 11I priniesli jeho hlavu na mise, dali ju dievčaťu a ono ju zanieslo matke. 12Potom prišli jeho učeníci, vzali màtvolu a pochovali; nato odišli a oznámili to Ježišovi. 
Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí
13Keď to Ježiš počul, utiahol sa loďou na pusté miesto do samoty. Ako sa zástupy dopočuli o tom, nasledovali Ho z miest pešo. 14Keď vystúpil (z lode) a uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním a uzdravoval ich nemocných. 15Podvečer prišli k Nemu učeníci a povedali: Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm. 16Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť. 17A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby. 18Odpovedal: Prineste mi ich sem! 19Potom kázal zástupom sadnúť si do trávy, vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. 20I jedli všetci, nasýtili sa a ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov. 21Tých však, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. 
Ježiš chodí po mori
22Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 
24Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori. 26Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. 27Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! 28Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. 29Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. 30Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! 31Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: ﾓ, maloverný, prečo si pochyboval? 32Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. 33A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si! 
Pán uzdravuje
34Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu. 35Keď Ho ľudia toho kraja poznali, rozoslali poslov po celom okolí; i prinášali k Nemu všetkých chorých 36a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo aj len lemu plášťa. A všetci, ktorí sa Ho dotkli, boli zachránení.


15. kapitola
Umývanie rúk
1Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa Ho: 2Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb. 3Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? 4Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. 5Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: ﾈo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), 6ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo. 7Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: 
8Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 
9Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 
10Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! 11Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. 12Vtedy pristúpili učeníci a povedali Mu: ﾈi vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal? 13Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená. 14Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. 15Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo. 16Ježiš odpovedal: ﾈi aj vy ste ešte vždy takí nerozumní? 17ﾈi nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky? 18Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. 20Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje. 
Kanaánka
21Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu. 22A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom. 23On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami. 24Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. 25Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! 26On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. 27Odpovedala Mu: ﾁno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28Na to jej povedal Ježiš: ﾓ, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. 
Uzdravenia
29Odtiaľ odišiel Ježiš, išiel popri jazere Galilejskom, vystúpil na vrch a tam si sadol. 30Tu prišli k Nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnohých inakších; kládli Mu ich k nohám a On ich uzdravoval, 31takže sa zástupy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha izraelského. 
Ježiš nasýtil štyritisíc ľudí
32Potom si Ježiš zavolal učeníkov a riekol: ｼúto mi tohto zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť; a nechcem ich prepustiť hladných, aby nejako nepoomdlievali na ceste. 33Povedali Mu učeníci: Kde vezmeme v tomto pustom kraji toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup? 34Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek. 35Nato kázal zástupu posadiť sa na zem, 36vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37I jedli všetci, nasýtili sa a nazbierali zvyškov plných sedem košov. 38Tých však, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. 39Potom rozpustil zástupy, vstúpil na loď a preplavil sa do končín Magdaly.


16. kapitola
Kvas farizejov a sadukajov
1Prišli k Nemu farizeji a sadukaji a pokúšajúc Ho, žiadali, aby im ukázal znamenie z neba. 2On im však odpovedal: [Keď sa zvečerieva, hovorievate: Zore sú zapálené na nebi; bude pekne. 3A ráno: Obloha je zapálená a zachmúrená, bude búrka. Pokrytci, úkazy na nebi teda viete rozsúdiť, a znamenia časov neviete?] 4Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel. 
5Učeníci prišli na druhý breh, ale zabudli vziať so sebou chlieb. 6Ježiš im povedal: Dajte si pozor a varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! 7Oni uvažovali a hovorili medzi sebou: To preto, že sme nevzali so sebou chlieb. 8Ježiš to zbadal a riekol: ﾓ, maloverní, prečo hovoríte medzi sebou, že nemáte chleba? 9ﾈi ešte nerozumiete? ﾈi sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí, a koľko košov ste nazbierali? 10Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí, a koľko košov ste zozbierali? 11Ako to, že nerozumiete, že nie o chleboch som vám povedal! Varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! 12Až vtedy porozumeli, že im nepovedal, aby sa varovali kvasu [chleba], ale učenia farizejov a sadukajov. 
Petrovo vyznanie
13Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? 14Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. 15Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? 16Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. 17Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. 18A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. 20Potom prísne prikázal učeníkom, aby nehovorili nikomu, že On je Kristus. 
Ježiš predpovedá svoje utrpenie
21Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z màtvych. 22Tu Ho vzal Peter a začal Ho odhovárať: Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať! 23On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské. 24Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! 25Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. 26Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? 27Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. 28Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve.


17. kapitola
Ježišovo premenenie
1O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2Tam sa premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. 3A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. 4Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobí tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 5Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. 6Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. 7Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! 8A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. 9Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z màtvych! 10Učeníci sa Ho spýtali: Prečo teda hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? 11Odpovedal: Eliáš síce príde a napraví všetko. 12Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn človeka. 13Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. 
Uzdravenie chorého na padúcnicu
14Keď prišli k zástupu, pristúpil k Nemu jeden človek, padol pred Ním na kolená 15a povedal: Pane, zmiluj sa nad mojím synom; je chorý na padúcnicu a zle je s ním. Lebo často padá do ohňa a často do vody. 16Priviedol som ho k Tvojim učeníkom, a nemohli ho uzdraviť. 17Ježiš odpovedal: ﾓ, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? Prineste ho sem! 18I pohrozil Ježiš démonovi, a ten vyšiel z neho. A ozdravel chlapec v tú hodinu. 19Tu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa Ho osamote: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 20Odpovedal im: Pre svoju malú vieru! Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, - prejde! Nič vám nebude nemožné. 21[Tento rod (démonov) nevychádza ináč, len s modlitbou a pôstom.] 
Ježiš znovu predpovedá svoje utrpenie
22Keď spolu chodili po Galilei, riekol im Ježiš: Syna človeka vydajú ľuďom do rúk; 23zabijú Ho, ale tretieho dňa vstane z màtvych. I zarmútili sa náramne. 
Ježiš platí daň
24Keď prišli do Kafarnaumu, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a spýtali sa: ﾈi váš majster neplatí chrámovú daň? 25Odpovedal: Platí. Keď prišiel domov, predišiel ho Ježiš a riekol: ﾈo myslíš, Šimon? Od koho berú zemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov, a či od cudzích? 26Keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. 27Ale aby sme ich nepohoršili, choď, hoď do mora udicu, vezmi rybu, ktorá sa prvá chytí, otvor jej ústa, nájdeš v nej peniaz, vezmi ho a daj im za mňa i za seba.

18. kapitola
Kto je najväčší
1V tú hodinu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa: Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom? 2On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich 3a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. 4Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom. 
O zvádzaní na hriech
5Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! 6Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. 7Beda svetu pre zvody na hriech; zvody síce musia prísť, ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. 8Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. 9A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď; lebo lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal obe oči, a hodili by ťa do ohnivého pekla. 10Hľaďte, aby ste nepohàdali ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 11[Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo.] 
Podobenstvo o stratenej ovci
12ﾈo myslíte? Keby niekto mal sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? 13A keď sa mu ju podarí nájsť - veru vám hovorím - väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. 14Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých. 
Cirkevná disciplína
15Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; 16ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. 17Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník. 18Veru, hovorím vám: ﾈokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi. 
19A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 20Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. 
Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi
21Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? 22Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy! 
23Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. 26Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! 27A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! 29Jeho spolusluha padol [mu k nohám] a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! 30On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. 31Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. 32Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; 33či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? 34A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. 35Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi [jeho previnenia]. 


19. kapitola
O prepúšťaní manželky
1Keď Ježiš dohovoril, odobral sa z Galiley a prišiel do končín judských za Jordánom. 2A nasledovali Ho veľké zástupy a uzdravoval ich tam. 3Pristúpili k Nemu farizeji a pokúšali Ho: ﾈi je dovolené prepustiť manželku pre akúkoľvek príčinu? 4Odpovedal: ﾈi ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? 5A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, 6takže už nie sú dve telá, ale jedno. ﾈo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! 7Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť [ju]? 8Odpovedal im: Mojžiš vám dovolil prepúšťať manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku nebolo tak. 9Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu - ak len nie pre smilstvo - a vzal by si inú, cudzoloží [a kto si prepustenú vezme, cudzoloží]. 10Povedali Mu učeníci: Keď je to tak medzi mužom a ženou, nie je dobré ženiť sa! 11Odpovedal im: Nie všetci chápu túto reč, ale len tí, ktorým je to dané. 12Lebo sú ľudia neschopní manželstva od života matky; a sú, ktorých ľudia urobili takými; a sú, ktorí sa sami urobili takými pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. 
Ježiš - priateľ detí
13Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali. 14Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. 15I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ. 
Bohatý mládenec
16A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: [Dobrý] Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život? 17Odpovedal mu: ﾈo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, [Boh]. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. 18On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, 19cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého. 20Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával [od svojej mladosti]; čo mi ešte treba? 21Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma! 22Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. 23Nato riekol Ježiš svojim učeníkom: Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 24A nadto vám hovorím: ｼahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. 25Keď to učeníci počuli, veľmi užasli a povedali: Kto teda môže byť spasený? 26Ježiš sa zahľadel na nich a odpovedal: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné. 27Vtedy Mu riekol Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme ﾍa; čo teda budeme mať za to? 28Ježiš im odpovedal: Veru vám hovorím: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov izraelských. 29A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, [alebo ženu] alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života. 30A mnohí prví budú poslední, a poslední prví.


20. kapitola
Robotníci na vinici
1Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. 2Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. 3O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. 4A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. 5A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. 6A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: ﾈo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? 7Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete]. 
8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. 9Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. 10Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. 11A keď dostali, reptali proti hospodárovi: 12Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. 13On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. 15ﾈi nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených]. 
Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie
17Keď sa Ježiš poberal do Jeruzalema, vzal nabok dvanástich a hovoril im na ceste: 18Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť, 19vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z màtvych. 
Zebedeovi synovia
20Vtedy prišla k Nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, poklonila sa Mu a prosila niečo od Neho. 21On sa jej opýtal: ﾈo chceš? Odvetila Mu: Rozkáž, aby títo moji dvaja synovia sedeli Ti jeden na pravici a druhý na ľavici v Tvojom kráľovstve. 22Ježiš odpovedal: Neviete, o čo prosíte. ﾈi môžete piť z kalicha, z ktorého ja mám piť [a byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený]? Odpovedali Mu: Môžeme. 23Povedal im: Z kalicha môjho budete piť [a krstom, ktorým som ja krstený, budete krstení], avšak dať vám, aby ste mi sedeli na pravici a na ľavici, nie je mojou vecou, ale (dostane sa) tým, ktorým to môj Otec pripravil. 24Keď to počuli desiati, namrzeli sa na oných dvoch bratov. 25Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. 26Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, 27a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. 28Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. 
Uzdravenie dvoch slepých pri Jerichu
29Keď vychádzali z Jericha, nasledoval Ho veľký zástup. 30A hľa, dvaja slepí sedeli pri ceste, a keď počuli, že Ježiš ide tadiaľ, skríkli: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami! 31Zástup im však dohováral, aby zamåkli, ale oni tým väčšmi kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami; 32I zastal Ježiš, zavolal ich a riekol: ﾈo chcete, aby som vám urobil? 33Povedali Mu: Pane, nech sa nám otvoria oči. 34I zľutoval sa Ježiš, dotkol sa im očí a hneď videli a nasledovali Ho.


21. kapitola
Vstup do Jeruzalema
1Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov 2a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. 3A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. 4Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: 
5Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. 
6Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: 7priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. 8A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. 9No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! 
10Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento? 11A zástupy odpovedali: To je prorok Ježiš z galilejského Nazareta. 
Vyčistenie chrámu
12Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice 13a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov. 14Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. 15A keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! - namrzeli sa 16a povedali Mu: ﾈi počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: ﾁno! ﾈi ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu? 17Nato ich opustil, odišiel z mesta do Betánie a tam prenocoval. 
Prekliatie figovníka
18Keď sa ráno vracal do mesta, vyhladol. 19Pri ceste videl figovník, išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lístie; i riekol mu: Nech sa nikdy viac neurodí na tebe ovocie! A figovník naraz vyschol. 20Keď to videli učeníci, začudovali sa a povedali: Ako je to, že tak naraz vyschol tento figovník? 21Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, nielen s figovníkom urobíte toto, ale ak poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora, stane sa. 22A dostanete všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou. 
Otázka moci
23Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc? 24Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam; ak mi to poviete, poviem vám aj ja, akou mocou to robím. 25Odkiaľ bol Jánov krst: z neba, a či od ľudí? A oni rozmýšľali a hovorili si: Ak povieme: Z neba, odpovie nám: Prečo ste mu teda neuverili. 26A povedať, že z ľudí, bojíme sa ľudu, pretože všetci pokladajú Jána za proroka. 27I odpovedali Ježišovi: Nevieme: On im riekol: Tak vám ani ja nepoviem, akou mocou to robím. 
Podobenstvo o dvoch synoch
28Ale čo sa vám zdá o tomto: Jeden človek mal dvoch synov. Pristúpil k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! 29On odpovedal: Dobre, pane! Ale nešiel. 30Potom prišiel k druhému a povedal mu to isté. A ten odpovedal: Nechce sa mi! Ale potom oľutoval a išiel. 31Ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu? Odpovedali Mu: Ten druhý. Povedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho. 32Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou, a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy však, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali, aby ste mu uverili. 
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
33ﾈujte iné podobenstvo! Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. 35Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zbili, iného zabili a iného ukameňovali. 36Poslal zase iných sluhov, a to viac ako predtým, ale aj tým urobili podobne. 37Konečne poslal k nim svojho syna mysliac si: Budú sa ostýchať môjho syna. 38Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo. 39Chytili ho teda, vyhodili z vinice a zabili. 40ﾈo urobí pán vinice tým vinohradníkom, keď príde? 41Povedali Mu: Zlých zle zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu svojím časom budú odovzdávať úrodu. 42Riekol im Ježiš: ﾈi ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach! 
43Preto vám hovorím, že odníme sa vám kráľovstvo Božie a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. 44Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) padne, rozdlávi ho. 
45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto Jeho podobenstvá, porozumeli, že hovorí o nich. 46A usilovali sa zlapať Ho, lenže sa báli zástupov, lebo (tieto) Ho pokladali za proroka.


22. kapitola
Podobenstvo o svadbe kráľovského syna
1Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: 2Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi: 3I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. 4Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kàmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! 5Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom 6a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. 7Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. 8Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; 9preto choďte na rázcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! 10A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. 11Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, 12povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. 13Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 14Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. 
O dani
15Vtedy prišli farizeji a radili sa, ako by Ho podchytili v reči. 16Poslali k Nemu svojich učeníkov a herodiánov, a tí povedali: Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň, a či nie? 18Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: ﾈo ma pokúšate, pokrytci? 19Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni Mu priniesli denár. 20Spýtal sa ich: ﾈí je to obraz a nápis? 21Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu. 22Keď to počuli, zadivili sa, opustili Ho a odišli. 
O zmàtvychvstaní
23V ten deň prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovorili, že nieto zmàtvychvstania, a spýtali sa Ho: 24Majstre, Mojžiš povedal: Keby niekto umrel bezdetný, jeho brat sa prižení k jeho manželke a splodí potomstvo bratovi. 25Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomstvo, zanechal ženu bratovi; 26podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. 27A konečne po všetkých umrela aj žena. 28A tak pri zmàtvychvstaní ktorému z tých siedmich bude ženou? Veď všetci ju mali. 29Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. 30Lebo pri zmàtvychvstaní sa ani neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli Boží v nebi. 31O zmàtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: 32Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom màtvych, ale živých. 33Keď to zástupy počuli, veľmi sa divili Jeho učeniu. 
Suma zákona
34Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa 35a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: 36Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? 37Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. 38To je veľké a prvé prikázanie. 39A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. 40Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. 
ﾈí syn je Kristus
41A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: 42ﾈo si myslíte o Kristovi? ﾈí je syn? Povedali Mu: Dávidov. 43Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí: 
44Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepoložím pod nohy Tvojich nepriateľov? 
45Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? 46A nikto Mu nevedel odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať.


23. kapitola
Ježišova reč proti farizejom
1Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: 2Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. 3ﾈokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, 4zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. 5A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; 6obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, 7pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster! 8Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. 9A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; 10a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. 11A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. 12Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. 
13Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi; sami nevchádzate do neho, a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť. 
14[Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že vyžierate domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb; preto prepadnete prísnejšiemu súdu.] 
15Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, ako ste sami. 
16Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to je nič, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho viaže. 17Blázni a slepci, čože je viac: či zlato, a či chrám, ktorý posväcuje to zlato? 18A zase: Kto by prisahal na oltár, to je nič; ale kto prisahá na dar na ňom, to ho viaže. 19[Blázni a] slepci! ﾈože je viac: či dar, a či oltár, ktorý ten dar posväcuje? 20Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň aj na všetko, čo je na ňom; 21a kto prisahá na chrám, prisahá naň aj na Toho, kto prebýva v ňom; 22a kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží aj na Toho, kto sedí na ňom. 
23Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. 24Slepí vodcovia! Preciedzate komára, a prežierate ťavu. 
25Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že čistíte zovňajšok čaše a misky, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. 26Ty slepý farizej! Najprv vyčisť vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovňajšok. 
27Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. 28Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. 
29Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že prorokom staviate hrobky, spravodlivým ozdobujete náhrobky 30a hovoríte: Keby sme boli žili za časov svojich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov. 31Tak svedčíte sami proti sebe, že ste synovia tých, čo povraždili prorokov. 32A vy len dovàšite mieru svojich otcov! 33Hadi! Vreteničie plemeno! Ako uniknete pekelnému súdu? 
34Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, 35a to preto, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého ﾁbela až po krv Zachariáša, syna Barachjovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. 36Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie. 
37Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. 38Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. 39Lebo hovorím vám: Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!


24. kapitola
Ježiš predpovedá skazu Jeruzalema
1Potom vyšiel Ježiš z chrámu a odchádzal. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci, aby Mu ukázali budovy chrámu. 2Riekol im: ﾈi vidíte všetko toto? Veru vám hovorím, že nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. 3Keď sedel na vrchu Olivovom, osobitne pristúpili k Nemu učeníci a riekli: Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta. 
Znamenia konca
4Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! 5Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, - a mnohých zvedú. 6Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. 7Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad [a mor] a miestami zemetrasenia. 8A všetko toto je počiatok bolestí. 9Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno. 10A vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. 13Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený. 14Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec. 15Preto, keď na mieste svätom uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorom hovoril prorok Daniel, kto čítaš, rozumej! - 16vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú vo vrchov; 17kto bude na dome, nech neschádza do domu, aby si niečo vzal; 18kto bude na poli, nech sa nevracia, aby si vzal plášť. 19Beda tehotným ženám a tým, ktoré budú kojiť v tie dni. 20Modlite sa teda, aby ste nemuseli utekať v zime ani vo sviatočný deň. 21Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude. 22A keby tie dni neboli skrátené, nikto by sa nezachránil; ale pre vyvolených budú tie dni skrátené. 23Ak by vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus; alebo: Tam je! - neverte! 24Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. 25Ajhľa, predpovedal som vám to. 26Preto, ak by vám povedali: Ajhľa, je na púšti, nevychádzajte! Ajhľa, je v komorách - neverte. 27Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka. 28Lebo kde bude màtvola, tam sa zhromaždia aj supy. 
Príchod Syna človeka
29Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnko, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať. 30A vtedy sa zjaví znamenie Syna človeka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. 31Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec. 32Od figovníka sa učte podobenstvu: keď mu ratolesť mladne a lístie pučí, viete, že je leto blízko. 33Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 34Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. 35Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. 36No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. 37Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; 38ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, 39a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. 40Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; 41dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. 42Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. 43Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. 44Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! 
Opatrný a zlý sluha
45Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? 46Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! 47Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 48Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, 49a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, 50príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, 51rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov. 


25. kapitola
Podobenstvo o desiatich pannách
1Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; 4tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. 5Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. 6O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! 7Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. 8Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! 9Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. 10Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! 12Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! 13Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, [kedy príde Syn človeka]. 
Podobenstvo o hrivnách
14Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. 15Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. 16Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; 17podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. 18Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. 19Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. 20I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! 21Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! 22Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! 23Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! 24Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! 26Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. 28Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! 29Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. 30Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 
O poslednom súde
31Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. 32I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, 33a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. 34Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. 35Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; 36bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. 37Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme ﾍa videli hladného, a nasýtili sme ﾍa, alebo smädného, a napojili sme ﾍa? 38a kedy sme ﾍa videli ako cudzinca, a prijali sme ﾍa? Alebo nahého, a zaodeli sme ﾍa? 39A kedy sme ﾍa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? 40Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: ﾈokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. 41Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. 42Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. 44Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme ﾍa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? 45Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: ﾈokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! 46I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života. 


26. kapitola
Porada kňazov
1Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka je vydaný, aby bol ukrižovaný. 3Vtedy sa zišli veľkňazi [zákonníci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš, 4a uzniesli sa, že Ježiša ľstivo chytia a zabijú. 5Ale povedali: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. 
Pomazanie Ježiša v Betánii
6Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7prišla k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala Mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. 8Keď to videli učeníci, namrzeli sa a povedali si: Načo táto strata? 9Veď sa mohlo toto draho predať a dať chudobným! 10Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: ﾈo zarmucujete túto ženu? Veď mi preukázala dobrý skutok; 11lebo chudobných vždy máte so sebou, ale mňa nemáte vždy. 12Ona totiž, keď mi túto masť vyliala na telo, urobila mi to na pohreb. 13Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila. 
Judášova zrada
14Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom 15a spýtal sa: ﾈo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných. 16Odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho zradil. 
Posledná večera
17V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kde chceš, aby sme Ti pripravili hod veľkonočného baránka? 18Odpovedal: Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: Majster odkazuje: ﾈas môj je blízko, u teba zasvätím hod veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi. 
19Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili hod baránka. 20Keď sa zvečerilo, sadol si za stôl s dvanástimi učeníkmi. 21A keď jedli, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. 22Zarmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. ﾈi som to ja, Pane? 23Odpovedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. 24Syn človeka ide, ako je napísané o ﾒom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil. 25Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, povedal: ﾈi som to ja, Majstre? Odvetil mu: Ty si povedal. 26Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. 27Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! 28Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. 30Potom zaspievali pieseň a vyšli na vrch Olivový. 
Výstraha Petrovi
31Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpàchnu sa ovce stáda. 32Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. 33Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. 34Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. 35Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy ﾍa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci. 
Ježiš v Getsemane
36Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. 37Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. 38I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! 39Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: ﾈi ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? 41Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 42A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa. 43A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené. 44Nechal ich teda, opäť odišiel a modlil sa tretí raz tými istými slovami. 45Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. 46Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! 
Zajatie Ježiša
47Ešte hovoril, a hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup od veľkňazov a starších ľudu s mečmi a kyjmi. 48Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte! 49A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho. 50Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho. 51A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52Ježiš mu riekol: Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú. 53ﾈi sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca, a postavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov anjelov? 54Ale ako by sa potom naplnili Písma, že sa to musí tak stať? 55V tú hodinu riekol Ježiš zástupom: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával v chráme a učil, a nezlapali ste ma. 56Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli. 
Ježiš pred Kaifášom
57Tí však, čo zlapali Ježiša, odviedli Ho ku veľkňazovi Kaifášovi, kde boli zhromaždení zákonníci a starší. 58Peter Ho nasledoval zďaleka až po dvor veľkňazov, vošiel dnu a sadol si medzi sluhov, aby videl koniec. 59Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, ako Ho usmrtiť. 60Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných svedkov. Konečne prišli dvaja 61a povedali: Tento riekol: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vybudovať. 62Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 63Ale Ježiš mlčal. Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam ﾍa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží. 64Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal! Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! ﾈi potrebujeme ešte svedkov? Ajhľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! 66ﾈo o tom súdite? Odpovedali: Hoden je smrti. 67Potom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, niektorí Ho palicovali 68hovoriac: Prorokuj nám, Kriste, kto ﾍa udrel! 
Peter zapiera Ježiša
69Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! 70On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. 71Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! 72A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! 73Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. 74Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. 75Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal.


27. kapitola
Judášova smrť
1Na úsvite poradili sa všetci veľkňazi a starší ľudu o Ježišovi, že Ho usmrtia. 2Poviazali Ho teda, odviedli a vydali [Pontskému] Pilátovi, vladárovi. 3Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných 4a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú. Ale oni mu odpovedali: ﾈo nás do toho? To je tvoja vec. 5Hodil teda strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa; potom išiel a obesil sa. 6A veľkňazi vzali peniaze a povedali: Nesmieme ich vložiť do chrámovej pokladnice, lebo je to odmena za krv. 7Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pohrebisko pre cudzincov. 8Preto sa to pole až podnes volá Poľom krvi. 9Vtedy sa splnilo, čo predpovedal prorok Jeremiáš: I vzali tridsať strieborných, cenu predaného, ktorého natoľko ocenili (niektorí) zo synov Izraela, 10a dali ich za hrnčiarovo pole, ako naložil Pán. 
Ježiš pred Pilátom
11Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: ﾈi si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. 12A keď veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal. 13Vtedy povedal Pilát: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti Tebe? 14Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil. 
15Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. 16Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. 17Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. 19Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. 20Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. 21Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! 22Pilát im povedal: ﾈo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. 23On sa opýtal: ﾈože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! 24Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: ﾈistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás! 25Odpovedal všetok ľud: Krv Jeho na nás a na naše deti! 26Potom im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. 
Ježiš posmievaný
27Vladárovi vojaci prevzali vtedy Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. 28I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29uplietli veniec z tània a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! 30Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave. 31Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha, potom Ho viedli, aby Ho ukrižovali. 
Ježiš na kríži
32Keď vychádzali, stretli človeka z Kyrény, menom Šimon; toho prinútili vziať Jeho kríž. 33Keď došli na miesto, nazvané Golgota, to je Lebečné miesto, 34dali Mu piť vína zmiešaného so žlčou; ale keď ochutnal, nechcel piť. 35Keď Ho ukrižovali, losovaním si podelili Jeho rúcho, [aby sa naplnilo, čo povedal prorok: Podelili si moje rúcho a o môj odev losovali]. 36Potom si sadli a strážili Ho tam. 37Nad hlavu Mu vyložili nápis viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. 38Spolu s Ním boli ukrižovaní dvaja lotri, jeden sprava a druhý zľava. 39A tí, čo chodili tadiaľ, rúhali sa Mu, potriasali hlavami 40a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, zachráň sa, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža! 41Podobne sa Mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími hovoriac: 42Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! Je izraelským kráľom, nech teda zostúpi teraz z kríža, a uveríme v Neho! 43Dúfal v Boha, nech Ho teraz vyslobodí, ak chce; veď hovoril: Syn Boží som! 44A podobne Ho potupovali aj lotri, ktorí boli s Ním ukrižovaní. 45Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 46A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: ﾉli, ﾉli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 47Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili: Eliáša volá tento! 48A jeden z nich hneď bežal, vzal hubku, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával Mu piť. 49Ale ostatní hovorili: Nechaj Ho, nech vidíme, či Ho Eliáš príde vyslobodiť. 50A Ježiš znovu zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, 52hroby sa otvárali, mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené, 53vyšli z hrobov a po Jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 
54Avšak stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, keď videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a hovorili: Naozaj, Syn Boží bol tento! 55A bolo tam mnoho žien prizerajúcich sa zďaleka, ktoré prišli za Ježišom z Galiley posluhovať Mu. 56Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka synov Zebedeových. 
Ježišov pohreb
57Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý tiež bol Ježišovým učeníkom. 58Ten išiel k Pilátovi a prosil o Ježišovo telo. Nato Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. 59Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, 60položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel. 61A bola tam Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. 
Stráž pri hrobe
62Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. 64Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z màtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. 65Odpovedal im Pilát: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete! 66A šli, zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.


28. kapitola
Vzkriesenie Ježiša
1Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. 3Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. 4A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako màtvi. 5Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! 6Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. 7A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z màtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. 8A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. 
9A [ako šli zvestovať to Jeho učeníkom], ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. 10Ježiš im riekol: Nebojte sa! Choďte, zvestuje to mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia. 
Po Ježišovom vzkriesení
11Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. 12Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí 13a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali. 14A keby sa vladár dopočul o tom, my ho upokojíme a urobíme (všetko), aby ste boli bez starosti. 15Oni vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A táto zvesť je rozšírená medzi Židmi až dodnes. 
Vyslanie učeníkov
16Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, 17a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. 18Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. 19Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého 20a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. [Amen].




Evanjelium podľa Marka
1. kapitola
Ján Krstiteľ
1Počiatok evanjelia Ježiša Krista. 2Takto píše prorok Izaiáš: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví Ti cestu; 
3hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. 
4Ján Krstiteľ vystúpil na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5Celé Judsko vychádzalo k nemu, aj všetci Jeruzalemčania; vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordáne. 6Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a jedával kobylky a poľný med. 7Kázal takto: Ide za mnou mocnejší ako ja; nie som hoden zohnúť sa a rozviazať Mu remienok na obuvi. 8Ja som vás krstil vodou, ale On vás bude krstiť Duchom Svätým. 
Pokrstenie Ježiša
9V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján Ho pokrstil v Jordáne. 10A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesá roztvorené a Ducha, ktorý zostupoval na Neho ako holubica; 11a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo. 
Pokúšanie Ježiša
12A hneď vypudil Ho Duch na púšť. 13I bol na púšti štyridsať dní a satan Ho pokúšal; žil s divou zverou a anjeli Mu slúžili. 
Povolanie prvých učeníkov
14Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie 15a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium! 
16Keď šiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, brata Šimonovho, spúšťať sieť do mora, lebo boli rybári. 17Ježiš im povedal: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. 18A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho. 19Keď poodišiel máličko, uvidel Jakuba, syna Zebedeovho, a jeho brata Jána; aj tí opravovali na lodi siete. 20Hneď ich zavolal a oni zanechali otca Zebedea s jeho pomocníkmi na lodi a šli za Ním. 
Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume
21Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. 22I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. 23V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: 24ﾈo ﾍa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží! 25Ale Ježiš mu pohrozil: Mlč a vyjdi z neho! 26I zatriasol ním ten nečistý duch, a zvolajúc silným hlasom, vyšiel z neho. 27Všetci užasli a hádali sa medzi sebou hovoriac: ﾈo je toto? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje, a poslúchajú Ho! 28A hneď sa rozniesla zvesť o ﾒom všade po celom okolí galilejskom. 
Uzdravenie Petrovej testinej a viacerých chorých
29Len čo vyšli zo synagógy, prišli s Jakubom a Jánom do domu Šimonovho a Ondrejovho. 30Šimonova testiná ležala v horúčke, a hneď Mu povedali o nej. 31(Ježiš) pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zodvihol. Horúčka jej prestala a ona im posluhovala. 
32Podvečer však, po západe slnka, prinášali k Nemu všetkých chorých a posadnutých démonmi 33a celé mesto sa zhromaždilo predo dvermi. 34I u zdravil mnohých chorých na rozličné neduhy, vyhnal mnoho démonov a démonom nedovolil hovoriť, lebo Ho poznali. 
Cesta po Galilei
35Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. 36I ponáhľali sa za Ním Šimon a tí, čo boli s ním. 37Keď Ho našli, povedali Mu: Všetci ﾍa hľadajú! 38Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel. 39I šiel a kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. 
Uzdravenie malomocného
40Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 41I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42[Ako to povedal], hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. 43I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: 44Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom. 45On však, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo, takže (Ježiš) ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k Nemu odvšadiaľ. 


2. kapitola
Uzdravenie ochrnutého
1Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma, 2zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo. 3Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. 4A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. 5Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! 6Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: 7ﾈo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? 8Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? 9ﾈo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? 10Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - 11Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov! 12A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné! 
Ježiš v dome Matúšovom
13Potom zase vyšiel k moru a všetok zástup prišiel k Nemu a On ich učil. 14Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 15Potom sedel (Ježiš) v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici prisadli si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho bolo tých, čo Ho nasledovali. 16Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s colníkmi a hriešnikmi? 17Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych. 
18Jánovi učeníci a farizeji sa postievali. I prišli (niektorí) a povedali Mu: Prečo sa postia Jánovi učeníci a učeníci farizejov, ale Tvoji učeníci sa nepostia? 19Ježiš im riekol: ﾈi sa ženíchovi družbovia môžu postiť, dokiaľ je ženích s nimi? Pokým majú ženícha so sebou, nemôžu sa postiť. 20Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú postiť. 21Nikto neprišíva na staré rúcho záplatu z nového súkna, lebo nová záplata by vydrapila kus starého súkna a diera bude ešte väčšia. 22A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo víno by roztrhlo nádoby a nazmar vyjdú aj víno aj nádoby. Ale nové víno do nových nádob! 
Vymàvanie klasov v sobotu
23Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymàvať klasy. 24Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? 25A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? 26Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu? 27Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; 28preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou.


3. kapitola
Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou
1Keď zase vošiel do synagógy, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. 2Aby Ho mohli obžalovať, dávali pozor, či ho uzdraví v sobotu. 3I povedal človeku, ktorý mal suchú ruku: Staň si do prostriedku! 4A spýtal sa ich: ﾈi je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle; zachrániť život alebo zabiť? A oni mlčali. 5Poobzeral si ich s hnevom a zarmútený zatvrdilosťou ich srdca, povedal tomu človeku: Vystri ruku! I vystrel ruku a bola mu zase zdravá. 6Farizeji nato vyšli a hneď sa radili o ﾒom s herodiánmi, že Ho zahubia. 
Uzdravovanie viacerých chorých
7Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru a nasledoval Ho veľký zástup z Galiley; a podobne z Judska, 8Jeruzalema, Idumey, zo Zajordánska, aj z okolia Týra a Sidona prišiel veľký zástup k Nemu, lebo počuli o Jeho skutkoch. 9I povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástup netlačil. 10Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, ktorí na niečo trpeli, tisli sa k Nemu, aby sa Ho dotkli. 11A aj posadnutí démonmi, ako Ho zbadali, padali Mu k nohám, kričali a volali: Ty si Syn Boží! 12Ale On im prísne prikázal, aby nikomu nepovedali, kto On je. 
Ustanovenie dvanástich
13Potom vystúpil na vrch, zavolal si tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k Nemu. 14Vtedy ustanovil si dvanástich, aby boli s Ním, poslal ich kázať 15a dal im moc vyháňať démonov. 16Toto sú dvanásti, ktorých si ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, 17Jakub Zebedeov a Ján, brat Jakubov, týmto dal meno Boanerges, to je Synovia hromu, 18ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfeov, Tadeus, Šimon Kanaánsky, 19Judáš Iškariotský, ktorý Ho aj zradil. 
Spor o pôvode moci Ježišovej
20Potom vošiel do domu, kde sa zase zišiel zástup, takže si nestačili ani chleba zajesť. 21Keď to počuli Jeho príbuzní, vyšli Ho zlapať, lebo hovorili, že postúpil z rozumu. 22Ale zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili, že má Belzebuba a že kniežaťom démonov vyháňa démonov. 23Zavolal si ich vtedy a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24Veď keby sa kráľovstvo rozdvojilo, to kráľovstvo nemôže obstáť; 25a keby sa dom rozdvojil proti sebe, ten dom nebude môcť obstáť. 26Keď aj satan povstane proti sebe samému a rozdvojí sa, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27Nikto nemôže vojsť silnému do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie, ak len prv nezviaže toho silného; len potom vylúpi mu dom. 28Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; 29kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom. 30(Povedal im to preto), lebo hovorili: Má nečistého ducha! 
Matka a bratia Ježišovi
31Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. 32Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú ﾍa. 33A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! 35Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.


4. kapitola
Ježiš učí v podobenstvách
1(Ježiš) zase učil pri mori. I zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, preto vstúpil na loď a sedel v nej na mori. Všetok zástup bol na brehu. 2A učil ich mnohému v podobenstvách; takto ich vyučoval: 
O rozsievačovi a o štvorakej pôde
3Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. 4Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho. 5Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo mnoho zeme; ihneď vzišlo, lebo nemalo hlbokú zem. 6Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo koreňa, uschlo. 7Iné zase padlo do tània; tànie vyrástlo a udusilo ho, tak že nevydalo úrodu. 8A zase iné padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a vydali úrodu; niektoré vydali tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. 9Potom povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje. 
10Keď (Ježiš) ostal sám, tí, čo stáli okolo Neho s dvanástimi, opýtali sa Ho na podobenstvá. 11Povedal im: Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, 12aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené. 
13Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá? 
14Rozsievač rozsieva slovo. 15Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate. 16Podobne na skalnatú pôdu (zasiate) sú tí, ktorí, keď počúvajú slovo, hneď ho prijímajú s radosťou, 17ale nemajú koreň v sebe, sú chvíľkoví; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršia. 18A iné, do tània zasiate, sú tí, čo počúvajú slovo, 19ale prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku. 20A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný. 
Podobenstvo o svetle
21Potom im povedal: Vari na to prichádza svetlo, aby ho postavili pod nádobu alebo pod posteľ? ﾈi nie skôr na to, aby ho postavili na svietnik? 22Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo. 23Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 
O meraní a nameraní
24Potom im povedal: Všimnite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú. 25Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má. 
O rastúcom zrne
26Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; 27v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. 29A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. 
O horčičnom zrne
30Potom hovoril: ﾈomu pripodobníme kráľovstvo Božie, alebo v akom podobenstve ho predstavíme? 31Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi; 32ale zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny; vyháňa veľké ratolesti, takže v jeho tôni môžu hniezdiť vtáci nebeskí. 
33A hlásal im slovo v mnohých takých podobenstvách, nakoľko mohli pochopiť. 34Bez podobenstva im však nehovoril, ale svojim učeníkom osobitne všetko vykladal. 
Povíchrica na mori
35V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! 36I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. 37Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napåňala. 38On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? 39A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmåkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. 40Potom im povedal: ﾈo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? 41I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú?


5. kapitola
Ježiš v kraji Gerazénov
1Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. 2A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; 3býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. 4ﾈasto ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. 5Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tåkol sa kameňmi. 6Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, 7potom skríkol silným hlasom: ﾈo ﾍa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam ﾍa Bohom, nemuč ma! 8(Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! 9A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. 11Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. 12I prosili Ho [duchovia]: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. 14Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. 15A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. 16Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. 17I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. 18A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. 19Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili. 
Jairova dcéra a chorá žena
21Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori. 22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. 
25Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok 26a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - 27keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. 28Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! 29A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. 30Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? 31I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? 32Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. 34On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. 
35Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? 36Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37A nikomu nedovolil, aby Ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. 38A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, 39vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. 40A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. 43On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť.


6. kapitola
Ježiš vo svojej otčine
1Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali. 2Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? 3ﾈi to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na ﾒom. 4Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome. 5A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. 
Vyslanie apoštolov
7Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi 8a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, 9iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. 10ﾏalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. 11Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.] 12Vyšli teda a kázali pokánie, 13vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich. 
Smrť Jána Krstiteľa
14Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z màtvych, a preto pôsobí v ﾒom zázračná moc. 15Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. 16Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z màtvych. 17Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, 18a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. 19Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval. 
21Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. 22Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; 23aj sa jej zaprisahal: ﾈo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva. 24Ona vyšla a spýtala sa matky: ﾈo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. 25Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť. 27Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, 28priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. 29Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho màtvolu a vložili do hrobu. 
Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí
30Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. 31Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. 32Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. 33Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 
34Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. 35Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; 36rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. 37Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: ﾈi máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť? 38Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. 39Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. 40I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým. 42A všetci jedli a nasýtili sa. 43A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. 44Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. 
Ježiš chodí po mori
45Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. 46Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. 47Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi. 48A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. 49Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, 50lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa! 51I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, 52lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo. 
Ježiš uzdravuje chorých
53Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. 54Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali 55a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení.


7. kapitola
Umývanie rúk
1I zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. 2Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami - 3farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky; 4alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob 5- spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridàžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami? 6Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 
7darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 
8Opustili ste prikázanie Božie a pridàžate sa podania ľudského. 9Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie. 10Veď Mojžiš povedal: Cti si otca a matku! a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí umrieť. 11Ale vy hovoríte: Keby niekto povedal otcovi alebo matke: ﾈo by som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar (sľúbený Bohu), 12vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo matku. 13Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobné robíte. 
14Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: ﾈujte ma všetci a rozumejte! 15Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16[Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] 
17Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: ﾈo je to za podobenstvo? 18Povedal im: ﾈi aj vy ste takí nerozumní? ﾈi nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20Potom doložil: ﾈo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. 
Kanaánka
24Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych [a sidonských]. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o ﾒom. Ale nemohol sa utajiť, 25lebo hneď počula o ﾒom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. 26A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28Ona Mu však odvetila: ﾁno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. 29Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. 30Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho. 
Uzdravenie hluchonemého
31Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37Anáramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.


8. kapitola
Ježiš nasýtil štyritisíc ľudí
1V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: 2ｼúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. 4Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? 5Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. 7Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. 8I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. 9Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil, 10hneď vstúpil na loď spolu s učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanuta. 
Kvas farizejov
11Tu vyšli (k Nemu) farizeji a začali sa hádať s Ním; žiadali od Neho znamenie z neba, a tak Ho pokúšali. 12Povzdychol si a povedal: Prečo žiada znamenie toto pokolenie? Veru, hovorím vám: Nebude dané znamenie tomuto pokoleniu! 13A opustiac ich, zase vstúpil na loď a preplavil sa na druhú stranu. 
14Ale (učeníci) zabudli si vziať chleba; nemali na lodi so sebou viac, len jeden chlieb. 15On ich vystríhal: Dajte si pozor! Varujte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesovho! 16I hovorili si medzi sebou: To preto, že nemáme chleba! 17Ježiš to zbadal a povedal im: Prečo hovoríte o tom, že nemáte chleba? ﾈi ešte vždy nechápete a nerozumiete? (Ešte vždy) je zatvrdnuté vaše srdce? 18Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? ﾈi sa nepamätáte, 19koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov? Odpovedali Mu: Dvanásť. 20A keď som tých sedem (chlebov lámal) pre štyri tisíce, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. 21Vtedy im povedal: ﾈi ešte nerozumiete? 
Slepec v Betsaide
22Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. 23A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: ﾈi vidíš niečo? 24On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. 25Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. 26Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka [ani nikomu z mestečka o tom nehovor]. 
Petrovo vyznanie
27Ježiš vyšiel spolu s učeníkmi do dedín Cezarey Filipovej. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? 28Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa; iní za Eliáša a iní zase za niektorého z prorokov. 29Potom sa ich opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Ty si Kristus! 30Vtedy im prísne prikázal, aby o ﾒom nevraveli nikomu. 
Ježiš predpovedá svoje utrpenie
31Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z màtvych. 32A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. 33Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! 
34Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: 35Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? 37Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? 38Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.


9. kapitola
1Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie. 
Ježišovo premenenie
2Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; 3rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. 4I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom. 5Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 6Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. 7Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte; 8A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša. 
9Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z màtvych. 10Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z màtvych. 11Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? 12Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať? 13Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané. 
Uzdravenie posadnutého
14Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi. 15A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho. 16I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi? 17Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! 20A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. 21Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva. 22A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami! 23Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné! 24Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere! 25Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! 26Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako màtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. 27Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal. 28Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou [a pôstom]. 
Ježiš znovu predpovedá svoje utrpenie
30Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom. 31Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z màtvych. 32Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať. 
Kto je najväčší
33Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší. 35Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým. 36Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im: 37Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal. 
Cudzí vyháňač démonov
38Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami. 39Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne. 40Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena. 
O zvádzaní na hriech
42Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. 
43Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa 44[kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína]. 45A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla 46[kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína]. 47A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla, 48kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 
O soli
49Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ]. 50Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji


10. kapitola
O prepúšťaní manželky
1Keď sa odobral odtiaľ, prišiel do končín Judska a na druhú stranu Jordánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zástupy a On ich podľa svojho zvyku zase vyučoval. 2I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: ﾈi je mužovi dovolené prepustiť manželku? 3Odpovedal im: ﾈo vám prikázal Mojžiš? 4A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. 5Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. 6Od počiatku stvorenia však stvoril ich [Boh] ako muža a ženu. 7Preto opustí človek otca i matku [a bude sa pridàžať svojej manželky], 8a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. 9ﾈo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! 
10Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali. 11Povedal im: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. 12A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež. 
Ježiš - priateľ detí
13Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali. 14Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. 15Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. 16A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich. 
Bohatý mládenec
17Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: ﾈo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? 18Ježiš mu povedal: ﾈo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh. 19Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku: 20Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti. 21Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď [vezmi kríž] a nasleduj ma. 22Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. 
23Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky! 24Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho [tým, čo dúfajú v majetok]. 25ｼahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. 26Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? 27Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. 
28Tu prehovoril Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme ﾍa! 29Ježiš odvetil: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, 30žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. 31Mnohí prví budú poslední a poslední prví. 
Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie
32Boli na ceste do Jeruzalema, a Ježiš išiel pred nimi; oni žasli a tí, čo Ho nasledovali, báli sa. Nato opäť vzal k sebe dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s Ním diať: 33Ajhľa, vystupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom. 34Potom sa Mu budú posmievať, opľujú ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z màtvych. 
Zebedeovi synovia
35Vtedy prišli k Nemu Jakub a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali Mu: Majstre, chceme, aby si nám urobil, o čo ﾍa prosíme. 36A On im povedal: ﾈo chcete, aby som vám urobil? 37Odpovedali Mu: Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici, druhý na ľavici v Tvojej sláve. 38Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo prosíte. ﾈi môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? 39A oni Mu povedali: Môžeme. Nato riekol im Ježiš: Kalich, ktorý ja pijem, budete piť, a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení; 40ale dať vám, aby ste mi sedeli na pravici alebo ľavici, nie je mojou vecou, to (sa dostane) tým, ktorým je pripravené. 
41Keď to počuli desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42Ale Ježiš ich povolal k sebe a povedal im: Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. 43Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. 44A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. 
Slepec pri Jerichu
46I prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom, sedel pri ceste slepý žobrák Bartimaios, syn Timaiov. 47Ako počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať a volať: Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou! 48Mnohí mu dohovárali, aby zamåkol, ale on tým väčšmi kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49Tu Ježiš zastal a povedal: Zavolajte ho! I zavolali slepca a povedali mu: Vzmuž sa, vstaň! Volá ťa. 50A on zhodiac plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51I oslovil ho Ježiš: ﾈo chceš, aby som ti urobil? A slepec odpovedal: Majstre môj, nech vidím! 52Riekol mu Ježiš: Choď, tvoja viera ťa uzdravila. A (slepý) hneď videl a nasledoval Ho na ceste.

11. kapitola
Vstup do Jeruzalema
1Keď sa priblížili k Jeruzalemu, ku Betfagé a Betánii na Olivový vrch, poslal (Ježiš) dvoch učeníkov 2a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je naproti, a hneď, ako vkročíte do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel; odviažte ho a priveďte. 3A ak by vám niekto povedal: ﾈo to robíte? - povedzte: Pán ho potrebuje a hneď ho zase sem pošle. 4I odišli a našli osliatko priviazané o bránu vonku na ceste a odviazali ho. 5A niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili im: ﾈo robíte, že odväzujete osliatko? 6Odpovedali im, ako prikázal Ježiš, a nechali ich. 7I priviedli osliatko k Ježišovi, kládli naň svoje plášte a On sa posadil naň. 8Mnohí prestierali plášte na cestu, iní zase ratolesti, nasekané v poli. 9A tí, čo šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana! 
10Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosana na výsostiach! 
Prekliatie figovníka
11Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu, a keď si všetko popozeral, išiel s dvanástimi do Betánie, lebo už bolo neskoro. 
12Keď na druhý deň vyšli z Betánie, vyhladol. 13Uzrúc zďaleka listnatý figovník, podišiel k nemu, či by na ňom niečo nenašiel. Ale keď prišiel tam, nenašiel nič, iba lístie, lebo nebol čas fíg. 14Preto mu povedal: Nech nikdy viac nikto neje z teba ovocie! Počuli to aj Jeho učeníci. 
Vyčistenie chrámu
15Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice 16a nikomu nedovolil cez chrám prenášať náčinie. 17Potom ich učil hovoriac: ﾈi nie je napísané: Dom môj bude sa volať domom modlitby pre všetky národy? Ale vy ste z neho urobili peleš lotrov. 18Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali, ako Ho zahubiť; lebo sa Ho báli, pretože všetok ľud sa veľmi divil Jeho učeniu. 19Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta. 
Uschnutý figovník
20Keď včas ráno šli popri figovníku, videli, že je suchý od samého koreňa. 21Tu sa Peter rozpomenul a povedal Mu: Majstre, figovník, ktorý si preklial; ajhľa, vyschol. 22Ježiš im však odpovedal: Majte vieru v Boha! 23Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. 24Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať. 
25A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach. 26[Ale ak vy neodpustíte, ani vám neodpustí previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.] 
Otázka moci
27Prišli zase do Jeruzalema, a keď sa prechádzal po chráme, pristúpili k Nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28a povedali Mu: Akou mocou to robíš? Alebo kto Ti dal moc, aby si to robil? 29Ježiš im odpovedal: Opýtam sa vás na niečo, odpovedzte mi; potom vám aj ja poviem, akou mocou to robím. 30Bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? Odpovedzte mi! 31A uvažovali medzi sebou takto: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu teda neuverili? 32Ale povedať, že od ľudí, báli sa ľudu, lebo všetci pokladali Jána za skutočného proroka. 33Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme! Riekol im Ježiš: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.

12. kapitola
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
1Potom začal im hovoriť v podobenstvách: Jeden človek vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval. 2V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby prevzal od vinohradníkov (podiel) z úrody vinice. 3Oni ho však chytili, zbili a pustili naprázdno. 4Nato poslal k nim iného sluhu, ale tomu prebili hlavu a zneuctili ho. 5Zase poslal iného, ale toho zabili. A mnohých iných (poslal); z tých niektorých zbili, iných zase zabili. 6Mal ešte jediného milovaného syna; napokon toho poslal k nim a myslel si: Syna môjho budú sa ostýchať. 7Ale vinohradníci si povedali: Toto je dedič, poďte, zabime ho, a naše bude dedičstvo. 8Chytili ho teda, zabili a vyhodili z vinice. 9ﾈo urobí pán vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným. 10ﾈi ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; 
11Pán to urobil, a je to divné v našich očiach. 
12I hľadeli Ho chytiť, ale sa báli zástupu. Porozumeli totiž, že o nich hovoril to podobenstvo. Preto opustiac Ho, odišli. 
O dani
13Raz poslali k Nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby Ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali Mu: Majstre, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale pravdivo učíš ceste Božej. Slobodno platiť cisárovi daň, alebo nie? Máme platiť, či neplatiť? 15On však videl ich pokrytectvo a povedal im: ﾈo ma pokúšate? Prineste mi denár, nech ho vidím. 16A oni priniesli: Spýtal sa ich: ﾈí je tento obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. 17Nato im Ježiš riekol: ﾈo je cisárovo, dávajte cisárovi; čo je Božie, Bohu. A veľmi sa Mu divili. 
O zmàtvychvstaní
18Potom prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovoria, že nieto zmàtvychvstania, a spýtali sa Ho: 19Majstre, Mojžiš nám predpísal: Keby niekomu umrel brat a zanechal by ženu, a dieťa by nezanechal, nech si jeho brat vezme tú ženu a splodí potomka bratovi. 20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bez potomstva. 21Vzal si ju za ženu druhý, aj ten umrel a nezanechal potomstvo; podobne aj tretí. 22[Tak si ju vzali všetci siedmi] a ani jeden z nich nezanechal potomstvo. Po nich všetkých umrela aj žena. 23Pri zmàtvychvstaní, keď vstanú z màtvych, ktorému z nich bude ženou, keď ju mali za manželku siedmi? 24Ježiš im odpovedal: ﾈi neblúdite preto, že nepoznáte Písma ani moc Božiu? 25Lebo tí, čo vstanú z màtvych, ani sa neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebesiach. 
26ﾈi ste však v Mojžišovej knihe - tam, kde sa hovorí o horiacom kre - nečítali o màtvych, že sú kriesení, keď Boh povedal Mojžišovi: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? 27Boh nie je Bohom màtvych, ale živých. Veľmi blúdite! 
Suma zákona
28Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správne odpovedal, opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? 29Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. 31Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. 32Tu povedal Mu zákonník: Dobre, Majstre, pravdu si povedal, že jeden je [Boh] a niet iného okrem Neho; 33a milovať Ho z celého srdca a z celej mysle a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všetky zápaly a obete. 34Keď Ježiš videl, ako rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa Ho viac neopovážil spytovať. 
ﾈí syn je Kristus
35Keď potom učil v chráme, odpovedal Ježiš: Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Synom Dávidovým? 36Veď sám Dávid povedal v Duchu Svätom: Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím pod nohy. 
37Sám Dávid nazýva Ho Pánom; akože mu je potom synom? A veľký zástup počúval Ho s radosťou. 
Výstraha pred zákonníkmi
38Potom, učiac ich, hovoril: Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch a radi sa dajú pozdravovať na námestiach; 39radi majú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách; 40vyžierajú domy vdov a naoko sa dlho modlievajú. Títo prepadnú prísnejšiemu súdu. 
Obeť chudobnej vdovy
41Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. 42Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. 43Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.

13. kapitola
Ježiš predpovedá skazu Jeruzalema
1Keď vychádzal z chrámu, povedal Mu jeden z Jeho učeníkov: Pozri, Majstre, čo sú to za kamene a za stavby! 2Ježiš mu odpovedal: Vidíš tieto veľké stavby? Nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený! 
3A keď sedel na vrchu Olivovom naproti chrámu, spýtali sa Ho osamote Peter, Jakub, Ján a Ondrej. 4Povedz nám, kedy to bude a na aké znamenie sa to všetko stane? 
Znamenie konca
5Nato im Ježiš začal hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol. 6Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som (Kristus); zvedú mnohých. 7Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec. 8Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad [i zmätok]. To je začiatok bolestí. 9Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. 10Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. 11A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. 12Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. 13A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 
14Keď však ohavnosť spustošenia uvidíte tam, kde by jej nemalo byť - kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú do vrchov; 15kto je na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo z neho; 16a kto je na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 17Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni! 18Preto modlite sa, aby to neprišlo v zime! 19Lebo tie dni budú súžením, akého od počiatku, keď Boh stvoril svet, nebolo až doteraz a ani viac nebude. 20A keby Pán nebol skrátil tie dni, nebol by zachránený ani jeden človek. Ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21A keby vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus! alebo: Ajhľa, tam je! - neverte. 22Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, vyvolených. 23Ale vy sa majte na pozore; predpovedal som vám všetko. 
Príchod Syna človeka
24V tie dni, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, 25hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať. 26Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou veľkou. 27A vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od konca zeme až po koniec neba. 
28Od figovníka naučte sa podobenstvu: Keď mu ratolesť už raší a lístie pučí, viete, že je leto blízko. 29Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. 30Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. 31Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. 
33Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. 34Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, 35tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. 36Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. 37A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!


14. kapitola
Porada veľkňazov
1O dva dni mal byť hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by Ho ľstivo zlapali a zabili. 2Hovorili totiž: Nie vo sviatok, aby nebola vzbura medzi ľudom! 
Pomazanie Ježiša v Betánii
3Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. 4Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? 5Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. 6Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. 7Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. 8ﾈo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. 9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila. 
Judášova zrada
10Nato Judáš, jeden z dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. 11Ako to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. Hľadal teda vhodnú príležitosť, ako im Ho zradiť. 
Posledná večera
12V prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pripraviť hod veľkonočného baránka? 13I poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, tam vás stretne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním, 14a kam vojde, povedzte pánovi domu: Majster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 15A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí, (už) pripravenú; tam nám ho pripravte. 16Učeníci vyšli a príduc do mesta, našli všetko tak, ako im povedal; i pripravili veľkonočného baránka. 
17Keď sa zvečerilo, prišiel s dvanástimi. 18Ako sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Veru, hovorím vám, že jeden z vás, ktorý stoluje so mnou, ma zradí. 19Začali sa rmútiť a spytovali sa zaradom: ﾈi ja? [A iný: ﾈi vari ja?] 20Odpovedal im: Jeden z dvanástich, ktorý so mnou omáča v tej istej mise. 21Syn človeka síce ide, ako je napísané o ﾒom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil. 
22Keď jedli, vzal (Ježiš) chlieb, po žehnal, lámal a dával im hovoriac: Vezmite [jedzte]: Toto je moje telo. 23Potom vzal kalich, dobrorečil a dával im; a pili z neho všetci. 24Povedal im: Toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25Veru, hovorím vám, že nikdy viac nebudem piť z tohto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom. 
Výstraha Petrovi
26Potom zaspievali (pieseň) a vyšli na Olivový vrch. 27I povedal im Ježiš: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Biť budem pastiera a rozpàchnu sa ovce. 28Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. 29Odpovedal Mu Peter: Ak sa aj všetci pohoršia, ale ja nie! 30Ježiš mu povedal: Veru ti hovorím, že dnes, tejto noci, skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. 31On však tým väčšmi zdôrazňoval: ﾈo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy ﾍa nezapriem. Podobne hovorili všetci. 
Ježiš v Getsemane
32Potom prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, kým sa pomodlím. 33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť 34a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte! 35A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. 36A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. 37Potom prišiel a našiel ich spať; i povedal Petrovi: Šimon, spíš? ﾈi si ani za hodinu nemohol bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 39A zase odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40Keď sa znova vrátil, našiel ich spať, lebo ich oči boli unavené; a nevedeli, čo Mu povedať. 41Prišiel aj po tretí raz a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Dosť, prišla hodina: ajhľa, Syna človeka vydávajú hriešnikom do rúk. 42Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! 
Zajatie Ježiša
43Hneď nato, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších s mečmi a kyjmi. 44Jeho zradca bol s nimi dohovorený; povedal im totiž: Ktorého pobozkám, ten je; chyťte Ho a spoľahlivo odveďte! 45Keď teda prišiel, hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Majstre! A pobozkal Ho. 46Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho. 47Ale jeden z tých, čo stáli pri ﾒom, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Ježiš im povedal: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zlapali. 49Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma! 50I opustili Ho všetci a utiekli. 
51A šiel za Ním mládenec, majúc len plachtu na holom tele; aj toho zlapali. 52Ale on, pustiac plachtu, ušiel nahý. 
Ježiš pred Kaifášom
53Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54Aj Peter Ho nasledoval zďaleka až do samého veľkňazovho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri ohni. 
55Veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli. 56Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu povstali niektorí a falošne svedčili proti Nemu takto: 58My sme Ho počuli hovoriť: Zborím tento chrám, rukami postavený, a vybudujem za tri dni iný, nie rukami postavený. 59Ale ani takto sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Potom si zastal veľkňaz uprostred a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 61Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného? 62Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 63Nato si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: ﾈi ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. ﾈo o tom súdite? A všetci usúdili, že je hoden smrti. 65Tu niektorí začali pľuvať na Neho a zakryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho prevzali a zauškovali. 
Peter zapiera Ježiša
66Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových 67a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! 68On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie [a kohút zaspieval]. 69Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! 70A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. [Veď aj tvoja reč je podobná.] 71Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču.


15. kapitola
Ježiš pred Pilátom
1A hneď na úsvite poradili sa veľkňazi so staršími, zákonníkmi a s celou radou, potom poviazali Ježiša, odviedli Ho a odovzdali Pilátovi. 2Pilát sa Ho spýtal: ﾈi si Ty kráľ židovský? A On odpovedal: Ty hovoríš. 3Veľkňazi všeličo žalovali na Neho 4a Pilát sa Ho znova a znova opytoval: Nič neodpovedáš? ﾈo všetko žalujú na Teba! 5Ale Ježiš nič viac neodpovedal, takže sa Pilát divil. 
6Na každý sviatok prepúšťal im však väzňa, ktorého si vyžiadali. 7Práve bol väznený akýsi Barabbáš s povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy. 8Zástup sa teda valil hore (k Pilátovi) a začal ho žiadať o to, čo im robieval. 9A Pilát im odpovedal: ﾈi chcete, aby som vám prepustil kráľa židovského? 10Lebo vedel, že Ho veľkňazi vydali zo závisti. 11Ale veľkňazi pobúrili zástup, aby im radšej prepustil Barabbáša. 12Pilát zase prehovoril: A čo urobiť s tým, ktorého voláte židovským kráľom? 13Oni však znova skríkli: Ukrižuj Ho! 14Pilát sa ich spýtal: A čo zlé urobil? Ale oni ešte väčšmi kričali: Ukrižuj Ho! 15Nato Pilát, aby vyhovel ľudu, prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. 
Ježišovi sa posmievajú
16Vojaci Ho odviedli dnu na nádvorie, do vládnej budovy, a zvolali celý prápor (vojska). 17Potom Ho obliekli do purpurového plášťa, uplietli veniec z tània, položili Mu ho na hlavu 18a začali Ho pozdravovať: Buď pozdravený, kráľ židovský! 19Trstinou Ho bili po hlave, pľuvali na Neho, kľakali pred Ním na kolená a klaňali sa Mu. 20Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha. 
Ježiš na kríži
Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali. 21Akýsi Šimon Kyrenejský, otec Alexandrov a Rúfov, vracal sa z poľa a šiel práve tade; toho prinútili, aby Mu niesol kríž. 22A viedli Ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebečné miesto. 23Ponúkli Mu víno s myrhou, ale On (ho) neprijal. 24Potom Ho ukrižovali a rozdelili si Jeho rúcho tak, že losovali oň, kto čo má dostať. 25Keď Ho ukrižovali, boli tri hodiny. 26Jeho vinu označili nápisom: Kráľ židovský. 27Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava. 28[A naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: A počítali Ho medzi zločincov.] 29A tí, čo tade chodili, rúhali sa Mu, potriasali hlavami a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, 30zachráň sa, zostúp z kríža! 31Podobne sa posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a hovorili medzi sebou: Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! 32Kristus, kráľ Izraela! Nech zostúpi teraz z kríža, aby sme videli a uverili! Ešte aj tí Ho potupovali, ktorých s Ním ukrižovali. 
33Keď prišla šiesta hodina, nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34O deviatej hodine zvolal Ježiš silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtaní? to je v preklade: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 35A niektorí z tých, čo tam stáli, počujúc to, povedali: Ajhľa, Eliáša volá! 36A ktosi pribehol, namočil hubku do octu a vložil ju na trstinu, dával Mu piť a hovoril: Nechajte Ho, uvidíme, či príde Eliáš, aby Ho sňal! 37Ale Ježiš zvolal silným hlasom a vypustil ducha. 38A chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až do spodku. 39Keď stotník, ktorý stál naproti Nemu, videl, že takto dokonal, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boží! 
40A boli tam aj ženy, ktoré sa prizerali zďaleka, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Malého a Jozefa, a Salome, 41ktoré Ho nasledovali a posluhovali Mu, keď bol v Galilei, a mnohé iné, ktoré prišli s Ním do Jeruzalema. 
Ježišov pohreb
42Keď sa zvečerilo - keďže bol deň prípravný, to jest deň pred sobotou 43- prišiel Jozef z Arimatie, vznešený radca, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, smelo predstúpil pred Piláta a prosil o Ježišovo telo. 44Pilát sa podivil, že už umrel; zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či už dávno umrel. 45A keď sa to od stotníka dozvedel, daroval màtvolu Jozefovi, 46ktorý kúpil plátno, sňal (Ježiša), zavinul Ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru hrobu privalil kameň. 47Ale Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, dívali sa, kam Ho položili.


16. kapitola
Vzkriesenie Ježiša
1Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. 2A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu 3a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? 4Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. 5Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. 6On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. 7Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. 8I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. 
Po Ježišovom vzkriesení
9A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. 10Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. 11Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili. 12Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. 13Aj títo šli oznámiť to ostatným; ale ani im neuverili. 14Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. 15Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. 16Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. 17A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, 18hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví. 
Vstúpenie
19Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa po pravici Božej. 20Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.




Evanjelium podľa Lukáša
1. kapitola
úvod
1Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova - 3aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom, 4aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali. 
Zachariášovo videnie
5Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér ﾁronových a volala sa Alžbeta. 6Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových. 7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja pokročilí vekom. 8Raz, keď podľa poriadku svojej triedy konal kňazskú službu pred Bohom, 9na neho padol lós podľa obyčaje kňazského úradu, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo. 10Všetko množstvo ľudu v hodinu kadenia modlilo sa vonku. 11Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára. 12Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. 13Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, 14bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; 15lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. 16Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; 17on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. 18I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. 19Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. 20Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom. 21ｼud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že je tak dlho v chráme. 22Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; z toho poznali, že mal videnie v chráme. Lebo dával im znaky a zostal nemý. 23Keď vyplnil dni svojej kňazskej služby, šiel domov. 24A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a skrývala sa päť mesiacov, hovoriac: 25To mi učinil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. 
Máriino videnie
26Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta 27k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. 28Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!] 29Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. 30Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. 31Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. 32Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. 34A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža! 35Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží. 36Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. 37Lebo Bohu nič nebude nemožné. 38Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. 
Mária na návšteve u Alžbety
39V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. 42I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? 44Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. 45A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. 
46Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána 
47a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 
48že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 
49pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 
50a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. 
51Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; 
52mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, 
53lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; 
54ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, 
55ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 
56Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov. 
Narodenie Jána Krstiteľa
57Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. 58A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. 60Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. 61I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; 62a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. 63On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. 64Hneď nato otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; 66všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: ﾈo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. 67Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac: 
68Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho, 
69vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida, 
70ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov, 
71že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia, 
72aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, 
73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení 
74z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť 
75v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života. 
76A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu 
77a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy 
78zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, 
79aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. 
80A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.


2. kapitola
Narodenie Ježišovo
1V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. 7I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. 8A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 
14Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! 
15Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 
Obriezka a predstavenie Ježiša v chráme
21Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote. 
22A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi, 23ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi, 24a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá. 
25Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; 26tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. 27Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, 28vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: 
29Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, 
30lebo moje oči videli Tvoje spasenie, 
31ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: 
32ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. 
33Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o ﾒom. 34Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35- ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sàdc. 
36A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; 37bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. 38Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o ﾒom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. 
39A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na ﾒom. 
Dvanásťročný Ježiš v chráme
41Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. 42Keď mal dvanásť rokov a oni šli [do Jeruzalema] podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), 43ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, 44ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. 45A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. 46Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. 47Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. 48Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme ﾍa hľadali. 49Odpovedal im: ﾈo, že ste ma hľadali? ﾈi ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? 50Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. 51Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. 52A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.


3. kapitola
Ján Krstiteľ
1V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, 2za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. 3Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; 
5Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. 
6A všetci ľudia uvidia spasenie Božie. 
7I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? 8Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti. 9Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 10I spytovali sa ho zástupy: ﾈo teda robiť? 11Odpovedal im: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne. 12Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre, čo robiť? 13Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali. 14Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde. 15Keď ľud očakával a všetci si mysleli v srdci o Jánovi, či ozaj nie je Kristus, 16odpovedal Ján všetkým: Ja vás zaiste krstím vodou, ale ide mocnejší ako ja; nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom; 17v Jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. 18Aj mnohé iné napomenutia dával ľudu a zvestoval mu evanjelium. 19Tetrarcha Herodes však, ktorého (Ján) pokarhal pre bratovu manželku Herodiadu a pre všetko zlé, čo Herodes popáchal, 20dovàšil všetko aj tým, že zavrel Jána do žalára. 
Pokrstenie Ježiša
21Keď sa všetok ľud dal pokrstiť a bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo 22a Duch Svätý zostúpil na Neho v telesnej podobe holubice a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo. 
Rodokmeň Ježiša Krista
23Sám Ježiš, keď začal (účinkovať), mal asi tridsať rokov a bol - ako sa myslelo - syn Jozefov, ktorý bol Héliho. 24Héli bol Matatov, Matat Léviho, Lévi Melchiho, Melchi Janajov, Janaj Jozefov, 25Jozef Matatiášov, Matatiáš Amosov, Amos Naumov, Naum Esliho, Esli Nagajov, 26Nagaj Mahatov, Mahat Matatiášov, Matatiáš Semejov, Semej Jozechov, Jozech Jódov, 27Jóda Johananov, Johanan Résov, Rés Zorobábelov, Zorobábel Salatielov, Salatiel Nériho, 28Néri Melchiho, Melchi Adiho, Adi Kozamov, Kozam Elmodamov, Elmodam ﾉrov, 29ﾉr Józuov, Józua Eliezerov, Eliezer Jorimov, Jorim Matatov, Matat Leviho, 30Levi Simeonov, Simeon Júdov, Júda Jozefov, Jozef Jonamov, Jonam Eliachimov, 31Eliachim Meleov, Melea Menanov, Menan Matatanov, Matatan Nátanov, Nátan Dávidov, 32Dávid Jeseho, Jese Obédov, Obéd Bózov, Bóz Salamonov, Salamon Názonov, 33Názon Aminadabov, Aminadab Adminov. Admin Arniho, Arni Ezromov, Ezrom Fáresov, Fáres Júdov, 34Júda Jákobov, Jákob Izákov, Izák Abrahámov, Abrahám Táreho, Táre Náchorov, 35Náchor Seruchov, Seruch Ragavov, Ragav Fálekov, Fálek Heberov, Heber Sáleho, 36Sále Kainanov, Kainan Arfaxadov, Arfaxad Sémov, Sém Nóachov, Nóach Lámechov, 37Lámech Matuzalemov, Matuzalem Enochov, Enoch Járedov, Járed Maleleelov, Maleleel Kainanov, 38Kainan Enosov. Enos Sétov, Sét Adamov a Adam bol Boží.


4. kapitola
Pokúšanie na púšti
1Ježiš, plný Ducha Svätého, vrátil sa od Jordánu a Duch vodil Ho po púšti štyridsať dní, 2kde Ho diabol pokúšal. Nič nejedol v tie dni; a keď sa pominuli, vyhladol. 3Vtedy Mu povedal diabol: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. 4Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek [ale každým slovom Božím]. 5Nato vyviedol Ho hore, ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta a 6povedal Mu diabol: Dám ti všetku túto moc a slávu; lebo dostal som ju a dám ju, komu chcem. 7Ak sa teda pokloníš predo mnou, Tvoje bude všetko. 8Ježiš mu odpovedal: [Preč odo mňa, satan, lebo] napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť. 9Potom viedol Ho do Jeruzalema, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto. 10Veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby ﾍa chránili, 11a zachytia ﾍa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. 12Odpovedal mu Ježiš: Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho. 
Ježišovo vystúpenie
14V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a zvesť o ﾒom sa rozniesla po celom okolí. 15Učil v ich synagógach a všetci Ho oslavovali. 
16Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. 17I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: 
18Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, 
19a zvestovať vzácny rok Pánov. 
20Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. 21A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. 22A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: ﾈi Tento nie je syn Jozefov? 23I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! 24A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, 26ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. 27A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. 28A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; 29povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. 30Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. 
Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume
31Potom zostúpil do galilejského mesta Kafarnaumu a učil ich v dni sobotné. 32Veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo Jeho reč bola mocná. 33Bol však v synagóge človek, posadnutý duchom nečistého démona. Tu vykríkol silným hlasom: 34Hej, čo ﾍa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží. 35Ježiš mu pohrozil a povedal: Mlč a vyjdi z neho! I hodil démon toho človeka medzi nich, potom vyšiel z neho a neuškodil mu. 36Vtedy prišiel na všetkých úžas a takto hovorili medzi sebou: ﾈo je to za slovo, že v moci a sile rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú? 37A rozniesla sa povesť o ﾒom po všetkých miestach toho okolia. 
Uzdravenie Petrovej testinej a rozličných chorých
38Potom odobral sa zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. Šimonovu testinú trápila veľká horúčka. I prosili Ho, aby jej pomohol. 39Zastal teda nad ňou, pohrozil horúčke, a tá prestala. A ona hneď vstala a posluhovala im. 
40Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich. 41Aj zlí duchovia vychádzali z mnohých, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im pohrozil a nedovolil im hovoriť; lebo vedeli, že On je Kristus. 
Cesta po Galilei
42Keď potom svitol deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto. Ale zástupy Ho hľadali, prišli až k Nemu a zdržovali Ho, aby neodchádzal od nich. 43On im však povedal: Musím zvestovať kráľovstvo Božie aj iným mestám; lebo to je mojím poslaním. 44A kázaval po galilejských synagógach.


5. kapitola
Bohaté lovenie rýb
1Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. 2A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. 3Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. 4Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! 5Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. 6Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. 7I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. 8Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; 10podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. 11Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho. 
Uzdravenie malomocného
12Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 13Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho. 14I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš. 15Ale chýr o ﾒom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby. 16On sa však utiahol na púšť a modlil sa. 
Uzdravenie ochrnutého
17Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 18A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. 19Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. 20Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: ﾈloveče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh? 22Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach? 23ﾈo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď? 24Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov! 25Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha. 26A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes. 
Ježiš v dome Léviho
27Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! 28A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho. 29Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním. 30Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi? 31Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! 32Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa. 33Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú! 34Ale Ježiš im povedal: ﾈi môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť. 36Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového. 37A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia. 38Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová]. 39A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré!


6. kapitola
Vymàvanie klasov v sobotu
1Keď Ježiš išiel v [druhú] sobotu cez obilie, trhali učeníci klasy, vymàvali ich rukami a jedli. 2I povedali niektorí z farizejov: Prečo robíte, čo nie je dovolené v sobotu? 3Odpovedal im Ježiš: ﾈi ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? 4Ako vošiel do domu Božieho, vzal posvätné chleby, ktoré nie je dovolené jesť, jedine kňazom, jedol z nich a dal i svojmu sprievodu. 5A riekol im: Syn človeka je pánom soboty. 
Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou
6Zas v inú sobotu vyšiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorý mal pravú ruku vyschnutú. 7Zákonníci a farizeji dávali pozor na Neho, či bude uzdravovať v sobotu, aby Ho mohli obžalovať. 8Ale On poznal ich zmýšľanie a povedal človeku, ktorý mal vyschnutú ruku: Vstaň a postav sa do prostriedku! A on vstal a postavil sa. 9Nato im Ježiš povedal: Spytujem sa vás: ﾈi je dovolené v sobotu činiť dobre alebo zle, zachovať život alebo zahubiť? 10I poobzeral si ich všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On urobil tak. A ruka bola mu zase zdravá. 11Oni však, plní šialenstva, zhovárali sa medzi sebou, čo urobiť s Ježišom. 
Vyvolenie dvanástich
12V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc. 13Keď svitlo, zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich aj apoštolmi: 14Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15Matúša a Tomáša, Jakuba Alfeovho, Šimona zvaného Horlivec, 16Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 
Uzdravovanie
17Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, 18ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. 19A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. 
Blahoslavenstvá
20Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. 
21Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení; blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 
22Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. 23Radujte sa v ten deň a plesajte, veď, hľa, vaša odplata je hojná v nebi; lebo ich otcovia práve tak robili prorokom. 
24Ale beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie! 
25Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať; beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. 
26Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. 27Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. 28Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. 29Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. 30Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. 31Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. 32Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. 34A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje. 35Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. 36Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 
O posudzovaní
37Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. 38Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 
39Povedal im aj podobenstvo: ﾈi môže vodiť slepý slepého? ﾈi nepadnú obaja do jamy? 40Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. 41Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? 42Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom. 
Podobenstvo o strome a o dome
43Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. 44Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tània figy, ani z hložia neoberajú hrozno. 45Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa. 46ﾈo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím? 47Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slovo a zachováva ho. 48Podobný je človeku, ktorý si stavia dom; hlboko kopal a položil základ na skalu. Keď sa strhla povodeň, rieka udrela na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre postavený. 49Kto však počul, a nezachoval, podobný je človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu; udrela naň rieka a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veľký.


7. kapitola
Uzdravenie stotníkovho sluhu
1Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý. 3Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; 5lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu. 6Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha. 8Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! - urobí. 9Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery. 10Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. 
Vzkriesenie mládenca v Naime
11Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. 12Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali màtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. 13Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! 14Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15I posadil sa màtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. 16Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17A rozniesla sa zvesť o ﾒom po celom Judsku a po celom okolí. 
Posolstvo Jána Krstiteľa
18Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkov 19a poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 20Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 21Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, màtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje, 23a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. 24Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: ﾈo ste vyšli vidieť na púšť? ﾈi trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? 25Alebo čo ste vyšli vidieť? ﾈloveka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. 26Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? ﾁno, hovorím vám, i viac ako proroka. 27To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. 
28Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. 29A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. 30Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. 31Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní? 32Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. 
33Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je! 34Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. 35I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. 
Žena hriešnica
36Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. 37A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, 38odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. 39Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. 40Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! 41Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. 42A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. 44Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. 45Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. 47Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. 48A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? 50On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!


8. kapitola
Posluhujúce ženy
1Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. 2A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali. 
O rozsievačovi a o štvorakej pôde
4A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7Iné však padlo medzi tànie a ho udusilo. 8A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14Ktoré však padlo medzi tànie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok. 
O svetle
16Nikto nezažne sviecu, neprikryje ju nádobou, ani nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby videli svetlo tí, čo vchádzajú. 17Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. 18Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. 
Matka a bratia Ježišovi
19Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. 20Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú ﾍa vidieť. 21On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. 
Búrka na mori
22Jedného dňa vstúpil na loď On i učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odrazili sa. 23Ako sa plavili, zaspal. Tu zniesla sa na jazero veľká povíchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie. 25Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho? 
Ježiš v kraji Gerazénov
26Potom sa preplavili do kraja Gerazénov, ktorý je naproti Galilei. 27Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28Keď uvidel Ježiša, vykríkol a padnúc pred Ním, zvolal silným hlasom: ﾈo ﾍa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím ﾍa, nemuč ma! 29(Ježiš) totiž prikazoval nečistému duchovi, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním; reťazami a putami ho poviazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť. 30Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Légia! Lebo mnoho démonov vošlo do neho. 31Títo prosili (Ježiša), aby im nekázal ísť do priepasti. 32Pásla sa tam na vrchu veľká črieda svíň; prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. 33Keď potom démoni vyšli z onoho človeka, vošli do svíň a črieda rútila sa svahom do jazera a potopila sa. 34Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a vyrozprávali to v meste a po osadách. 35Vyšli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. A preľakli sa. 36Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. 37A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. 38Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: 39Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš. 
Jairova dcéra a chorá žena
40Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. 41A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. 43Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a [hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov], nikto ju nemohol uzdraviť, 44pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. 45Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia ﾍa. 46Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. 47Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. 48A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! 
49Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! 50Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. 51Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. 52Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. 53A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. 56A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo.


9. kapitola
Vyslanie apoštolov
1Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. 2Poslal ich kázať kráľovstvo Božie a liečiť. 3Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele; 4a do ktorého domu by ste prišli, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej. 5A kdekoľvek by vás neprijali, vyjdite z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. 6Vyšli teda, chodili po dedinách a všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. 
Herodesove rozpaky
7Aj tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo. A bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že to Ján vstal z màtvych; 8iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z màtvych. 9I povedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť. 
Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí
10Keď sa apoštolovia vrátili, vyrozprávali Ježišovi, čo vykonali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mestu Betsaide. 11Keď sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom a liečil tých, čo potrebovali uzdravenie. 12Ale deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali Mu: Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji. 13Ale On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli nakúpiť pokrm pre všetok tento ľud. 14Bolo ich totiž okolo päťtistíc mužov. I povedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat. 15Urobili tak a usadili všetkých. 16Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. 17A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov. 
Petrovo vyznanie
18Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? 19Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z màtvych. 20Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Za Krista, toho Božieho! 21On im však prísne prikázal, aby to nikomu nehovorili. 
Ježiš predpovedá svoje utrpenie
22Potom im hovoril: Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z màtvych. 23A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje. 24Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? 26Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov. 27Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuzrú kráľovstvo Božie. 
Ježišovo premenenie
28Asi o osem dní po týchto rečiach vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Keď sa modlil, premenila sa Mu tvár a odev zaskvel sa Mu bielobou. 30A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, 31a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. 32No Petra a tých, čo boli s Ním, premohol spánok, a keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním. 33Keď títo odchádzali od Neho, povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre nám je tu. Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; nevedel totiž, čo hovorí. 34Keď toto hovoril, povstal oblak a zastrel ich. A báli sa, keď vchádzali do oblaku. 35A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn; Jeho poslúchajte. 36Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmåkli a v tých dňoch nepovedali nikomu ani slovo o tom, čo videli. 
Uzdravenie posadnutého chlapca
37Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu, stretol sa s Ním veľký zástup. 38A hľa, muž zo zástupu zvolal: Majstre, prosím ﾍa, pozri sa mi na syna, veď je môj jediný. 39A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lomcuje ním, až sa chlapcovi ústa penia, a ťažko odchádza od neho, keď ho sužuje; 40prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41Ježiš odpovedal: ﾓ, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna! 42Keď prichádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lomcoval ním. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchovi, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. 43A všetci žasli nad velebnosťou Božou. 
Ježiš znova predpovedá svoje utrpenie
A keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš konal, povedal svojim učeníkom: 44Dobre si zapamätajte tieto reči; lebo Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk. 45Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč. 
Kto je najväčší
46Tu povstala hádka medzi nimi, kto z nich je ozaj najväčší. 47Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa a postaviac ho vedľa seba, 48povedal im: Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A tak kto je najmenší medzi všetkými vami, je veľký. 
Cudzí vyháňač démonov
49Tu ozval sa Ján a povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami. 50Ježiš mu povedal: Nebráňte mu! Lebo kto nie je proti nám, je za nás. 
Prílišná horlivosť učeníkov
51Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam. 52A poslal pred sebou poslov. Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie). 53Ale (tam) Ho neprijali, lebo tvárou bol obrátený k Jeruzalemu, aby šiel tam. 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]? 55Ale On sa obrátil a pokarhal ich: [Neviete, čieho ste ducha; 56lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.] A odišli do inej dediny. 
Rozliční nasledovníci Ježiša Krista
57Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. 58Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. 59Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60Odpovedal mu: Nech si màtvi pochovávajú svojich màtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! 61A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. 62Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.


10. kapitola
Rozoslanie sedemdesiatich
1Potom si Pán vyvolil aj iných, sedemdesiatich, a po dvoch poslal ich pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kde sám chcel ísť. 2A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu. 3Choďte! Ajhľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4Neberte si mešec, ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte. 5Keď vojdete do ktoréhokoľvek domu, povedzte najprv: Pokoj domu tomuto! 6A ak tam bude syn pokoja, váš pokoj spočinie na ňom; ak nie, vráti sa k vám. 7A v takom dome zostaňte a jedzte i pite, čo vám dajú, lebo hoden je pracovník svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu. 8A keď do ktoréhokoľvek mesta prídete a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. 9A uzdravujte chorých, ktorí sú v ňom, a povedzte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie. 10Ale keď prídete do niektorého mesta, a neprijmú vás, vyjdite na jeho ulice a povedzte: 11Striasame na vás aj prach, ktorý sa nám z vášho mesta prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo kráľovstvo Božie. 12Hovorím vám, že ľahšie bude v onen deň Sodomčanom než onomu mestu. 
Hrozba nekajúcim mestám
13Beda ti, Chorazim, beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone stali prejavy moci, ktoré sa stali u vás, dávno by boli sedeli vo vrecovine a na popole a kajali sa. 14Veru, ľahšie bude na súde Týru a Sidonu ako vám. 15A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. 
Sedemdesiati sa vrátili k Ježišovi
16Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohàda, mnou pohàda; kto však mnou pohàda, pohàda Tým, kto ma poslal. 17Potom sa vrátili tí sedemdesiati a s radosťou hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v Tvojom mene. 18Povedal im: Videl som satana ako blesk padať z neba. 19Ajhľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch, aj moc nad všetkou silou nepriateľa; a nič na svete vám neuškodí. 20Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú; radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach. 
Ježiš chváli Otca
21Vtedy rozveselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim ﾍa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám. ﾁno, Otče, tak sa Ti ľúbilo. 22Všetko odovzdal mi Otec, a nik nevie, kto je Syn, len Otec, a kto je Otec, len Syn, a komu by Syn chcel zjaviť. 23Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. 24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. 
Milosrdný Samaritán
25A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26Odpovedal mu: ﾈo je napísané v zákone? ﾈo tam čítaš? 27On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomàtveho a odišli. 31Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36ﾈo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne! 
Mária a Marta
38Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. [Do svojho domu] Ho prijala žena menom Marta. 39Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. 40Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. 41Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. 42Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.


11. kapitola
Otčenáš
1Raz sa modlil na ktoromsi mieste. A keď prestal, povedal Mu jeden z učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov. 2Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče [náš, ktorý si v nebesiach], posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje [buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi!] 3Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. 4A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, [ale zbav nás zlého]! 
O prosbe
5Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, 6lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; 7a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; 8hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. 9Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; 10lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. 11Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? 12Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? 13Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? 
Uzdravenie nemého
14A vyháňal démona, ktorý bol nemý. Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. A zástupy sa divili. 15Ale niektorí z nich povedali: Belzebubom, kniežaťom démonov, vyháňa démonov. 16A iní, aby ho pokúšali, žiadali od Neho znamenie z neba. 17Ale On poznal ich zmýšľanie a riekol: Každé rozdelené kráľovstvo pustne a dom rozdvojený proti sebe padá. 18Keď je teda i sám satan rozdelený proti sebe, akože obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Belzebuba vyháňam démonov. 19Ale ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. 20Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. 21Keď si silný ozbrojenec stráži dvor, jeho imanie je na pokoji. 22Ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoristil, rozdá. 23Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. 24Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok; a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. 26Vtedy ide a vezme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. 27Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo ﾍa nosil, a prsia, ktoré si požíval! 28On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho. 
Jonášovo znamenie
29Keď sa zástupy húfne zhromažďovali, začal hovoriť: Toto pokolenie je pokolenie zlé, hľadá znamenie, ale nedostane sa mu znamenia, iba ak znamenia Jonášovho. 30Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto pokoleniu. 31Kráľovná Juhu povstane na súde s mužmi tohto pokolenia a odsúdi ich. Lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu; a hľa, tu je väčší ako Šalamún. 32Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho. Lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. 
O svetle
33Nikto nezažne sviecu a nepoloží ju do skrýše, ani pod nádobu, ale na svietnik, aby videli žiaru tí, čo prichádzajú. 34Sviecou tela je tvoje oko. Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude plné svetla; ale keď bude skazené, aj telo ti bude plné tmy. 35Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou; 36ak ti je celé telo svetlé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svetlé, ako keby ťa svieca osvietila jasom. 
Reč proti farizejom
37Keď ešte hovoril, prosil Ho jeden z farizejov, aby obedoval u neho. I šiel a posadil sa za stôl. 38Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39Pán mu však povedal: Nuž, vy farizeji čistíte zovňajšok čaše a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby. 40Blázni, či Ten, kto učinil zovňajšok, neučinil aj vnútro? 41Ale dajte ako almužnu, čo je vo vnútri, a máte všetko čisté. 42Beda vám však, farizeji, že dávate desiatky z mäty a z ruty a z každej byliny, a obchádzate spravodlivosť a lásku Božiu. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. 43Beda vám, farizeji, že máte radi predné miesta v synagógach a pozdravovania na námestiach. 44Beda vám [zákonníci a farizeji, pokrytci], že ste ako neoznačené hroby, a ľudia nevedia, že chodia po nich. 45Tu Mu odpovedal jeden zo zákonníkov: Majstre, keď takto hovoríš, znevažuješ aj nás. 46On však riekol: Aj vám zákonníkom beda, že neznesiteľné bremená uvaľujete na ľudí, a sami sa tých bremien nedotýkate ani len prstom. 47Beda vám, že prorokom staviate náhrobky, a vaši otcovia ich pomordovali. 48Ste teda svedkami (proti otcom), ale súhlasíte so skutkami svojich otcov, že oni ich totiž pomordovali, a vy staviate [im náhrobky]. 49Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (niektorých) z nich zavraždia a (niektorých) budú prenasledovať, 50aby na tomto pokolení bola pohľadávaná krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta, 51od krvi ﾁbelovej až po krv Zachariášovu, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. ﾁno, hovorím vám, pohľadávaná bude na tomto pokolení! 52Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli, a ktorí chceli vojsť, tým ste prekážali. 
53Keď vyšiel odtiaľ, začali sa farizeji a zákonníci hnevať na Neho a dorážať rozličnými otázkami, 54strojac Mu úklady, aby Ho polapili v reči.


12. kapitola
Napomenutia učeníkom
1Vtom, keď sa zišlo zástupu na tisíce, takže šliapali po sebe, začal hovoriť predovšetkým svojim učeníkom: Varujte sa kvasu farizejov, to jest pokrytectva. 2Lebo nieto skryté, čo by nevyšlo najavo, a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. 3Preto, čo ste povedali potme, počujú na svetle; a čo ste do uší šepkali v komôrkach, budú rozhlasovať zo striech. 4Ale hovorím vám, svojim priateľom: Nebojte sa tých, čo mordujú telo, a potom už nič viac nemôžu urobiť. 5Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa Toho, ktorý keď zamordoval, má moc uvrhnúť do pekla. ﾁno, hovorím vám, Toho sa bojte. 6ﾈi nepredávajú päť vrabcov za dva groše? A Boh ani na jedného z nich nezabúda. 7Aj vlasy na hlave vám všetky spočítal. Nebojte sa teda; drahší ste vy ako mnoho vrabcov. 8Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná aj Syn človeka pred Božími anjelmi. 9Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi. 10A každému, kto povie slovo proti Synovi človeka, sa odpustí, ale kto sa rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí. 11A keď vás budú vodiť do synagóg a pred úrady a vrchnosti, netrápte sa, ako a čím sa brániť alebo čo hovoriť; 12lebo Duch Svätý vás práve v tú hodinu naučí, čo hovoriť. 
Podobenstvo o lakomom boháčovi
13Povedal Mu ktosi zo zástupu: Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo! 14On mu však riekol: ﾈloveče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliča medzi vami? 15I riekol im: Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku. 16Nato im povedal toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu. 17Premýšľal teda a povedal si: ﾈo urobím? Lebo nemám si kde zhromaždiť úrodu. 18A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám. 19Potom si poviem duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! 20Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? 21Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu. 
O ustarostenosti
22Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete; 23lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev. 24Všímajte si havranov: nesejú, ani nežnú; nemajú komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci? 25A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže si predåžiť vek čo aj len o lakeť? 26Keď teda ani najmenšie nemôžete, prečo ste ustarostení o ostatné? 27Všímajte si ľalie, ako rastú, nepradú a netkajú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 28Keď teda Boh zaodieva trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 29Preto ani vy nehľadajte, čo budete jesť a čo piť, ani sa tým neumárajte, 30lebo to všetko hľadajú národy tohto sveta, a váš Otec vie, že to potrebujete. 31Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto bude vám pridané. 32Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. 33Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu. Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; 34lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. 
O bdení a vernosti
35Majte bedrá opásané a sviece horiace 36a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. 37Blahoslavení sluhovia, ktorých pán, keď príde, nájde bdieť; amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. 38A keby prišiel o druhej stráži alebo o tretej a nájde ich bdieť, blahoslavení sú. 39Uvedomte si: keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, [iste by bdel a] nedal by sa mu vlámať do domu. 40Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. 41I povedal Mu Peter: Pane, či nám hovoríš toto podobenstvo, a či všetkým? 42A Pán odpovedal: Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu? 43Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť. 44Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 45Keby si však ten sluha myslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by sluhov a slúžky biť a hodovať, piť, opíjať sa; 46príde pán toho sluhu v deň, keď sa nenazdá, a v hodinu, ktorú nepozná, rozpoltí ho a s nevernými určí mu podiel. 47Ale sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, a nebol pripravený a nekonal po jeho vôli, bude veľmi bitý: 48ten však, čo nepoznal a spáchal, čo je trestuhodné, bude menej bitý. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať. 
Rozličné napomenutia
49Oheň som prišiel hodiť na zem. A čo chcem? Kiež by už horel! 50Ale krstom mám byť pokrstený a zviera ma nedočkavosť, kým nebude vykonaný. 51Myslíte si, že som priniesol mier na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. 52Lebo odteraz piati v jednom dome budú rozdelení; traja proti dvom a dvaja proti trom: rozdelia sa 53otec proti synovi a syn proti otcovi; matka proti dcére a dcéra proti otcovi; svokra proti neveste a nevesta proti svokre. 54A hovoril zástupom: Keď vidíte oblak vychádzať od západu, hneď hovoríte: Príde lejak. A býva tak. 55A keď vietor veje od juhu, hovoríte: Bude horúčava. A býva. 56Pokrytci, úkazy na zemi a na nebi viete rozpoznávať, ako teda nerozpoznáte tento čas? 57A prečo aj sami od seba nerozsudzujete, čo je spravodlivé? 58Lebo keď ideš s protivníkom pred vrchnosť, snaž sa zmieriť s ním ešte na ceste, aby ťa snáď nezaviedol pred sudcu, a sudca by ťa dal strážcovi a strážca by ťa uvrhol do väzenia. 59Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledný halier! 


13. kapitola
O pokání
1V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. 2Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? 3Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. 4Alebo myslíte si, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete. 6A povedal toto podobenstvo: Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. 7Povedal teda vinohradníkovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem kazí! 8On mu však riekol: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, 9či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho. 
Uzdravenie ženy v sobotu
10Potom učil v sobotu v synagóge. 11A tu, ajhľa, bola žena osemnásť rokov posadnutá duchom nemoci, bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. 12Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal jej: Žena, zbavená si svojej nemoci. 13Položil na ňu ruky a ihneď sa narovnala a oslavovala Boha. 14Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný. 15A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16A táto dcéra Abrahámova, ktorú satan mal poviazanú, hľa, osemnásť rokov, či nemala byť zbavená tohto puta v deň sobotný? 17Keď to povedal, zahanbili sa všetci Jeho protivníci a celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. 
O horčičnom zrne a o kvase
18Potom hovoril: ﾈomu je podobné kráľovstvo Božie a k čomu ho prirovnám? 19Podobné je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial si ho do záhrady; vyrástlo a bolo [veľkým] stromom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho ratolestiach. 20A zase povedal: ﾈomu pripodobním kráľovstvo Božie? 21Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, až všetko nakyslo. 
Tesná brána
22A chodil po mestách a dedinách, učil a pobral sa do Jeruzalema. 23Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: 24Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť. 25Keď hospodár už vstane a zavrie dvere a vy ostanete stáť vonku a budete klopať na dvere, hovoriac: Pane, otvor nám, a on vám odpovie: Nepoznám vás, odkiaľ ste, 26vtedy začnete hovoriť: Jedávali a píjali sme s tebou a na našich uliciach si učil; 27ale on povie: Hovorím vám, neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti! 28Tam bude plač a škrípanie zubov, keď uvidíte, že Abrahám a Izák a Jákob a všetci proroci sú v kráľovstve Božom, a vy ste vyhodení von; 29a prídu od východu i od západu, od severu i od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom. 30Ajhľa, sú poslední, ktorí budú prvými; a sú prví, ktorí budú poslednými. 
Ježiš sa lúči s Galileou
31V tú hodinu pristúpili k Nemu niektorí farizeji a povedali Mu: Vyjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes ﾍa chce zabiť. 32Povedal im: Choďte a povedzte tej líške, že ajhľa, vyháňam démonov a liečim dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33Beztak dnes, zajtra, pozajtra musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste. 35Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš [pustý]. Hovorím vám: Neuvidíte ma, až príde chvíľa, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom!


14. kapitola
Uzdravenie chorého na vodnatieľku v sobotu
1Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby jedol chlieb, a oni Ho pozorovali. 2A hľa, akýsi človek chorý na vodnatieľku bol pred Ním. 3Tu Ježiš prehovoril k zákonníkom a farizejom, spytujúc sa: Dovolené je v sobotu uzdravovať, a či nie? 4Oni však mlčali. A On siahnuc naň, uzdravil ho a prepustil. 5Im však povedal: Keď niektorému z vás syn alebo vôl padne do studne, či ho nevytiahnete hneď v deň sobotný? 6A nemohli Mu na to odpovedať. 
O skromnosti a pravej pohostinnosti
7Keď spozoroval, ako si vyberali popredné miesta, povedal pozvaným toto podobenstvo: 8Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadni si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol snáď vzácnejší, ako si ty, 9a ten, čo pozval teba i jeho, prišiel by a povedal by ti: Prepusť miesto tomu! A vtedy začal by si s hanbou sedieť na poslednom mieste. 10Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto, aby ti ten, čo ťa pozval, povedal, keď príde: Priateľ môj, sadni si vyššie. Vtedy budeš mať česť u všetkých spolustolovníkov. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 
12A povedal aj tomu, čo Ho pozval: Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj si priateľov, bratov, príbuzných, bohatých susedov, aby ťa azda pozvali aj oni a odplatili sa ti. 13Ale keď dávaš hostinu, povolaj chudobných, mrzákov, chromých, slepých, 14a budeš blahoslavený, že ti nemajú čím odplatiť, lebo dostane sa ti odplaty pri vzkriesení spravodlivých. 
Podobenstvo o veľkej večeri
15Keď to počul jeden zo spolustolovníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom! 16On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je [všetko] hotové! 18Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyhovor ma. 19Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma. 20Iný zasa povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. 21Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. 22Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je. 23Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom. 24Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru. 
Podmienky učeníctva
25Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im: 26Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. 27Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. 28Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? 29Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať 30a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť. 31Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu? 32Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má. 
O soli
34Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme? 35Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počuje!


15. kapitola
Podobenstvo o stratenej ovci
1I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. 2Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. 3Vtedy povedal im toto podobenstvo: 4Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? 5A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; 6potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. 7Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. 
O stratenom peniazi
8Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde? 9A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila. 10Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. 
O stratenom synovi
11A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. 13Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. 14Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. 15Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. 16I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. 17Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. 18Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe 19a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. 20I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. 21A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. 22Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; 23potom vezmite vykàmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. 24Lebo tento môj syn bol màtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. 
25Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. 26I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. 27A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykàmené teľa, že ho dostal zdravého. 28Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; 30keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykàmené teľa. 31Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; 32ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol màtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.


16. kapitola
Podobenstvo o nespravodlivom šafárovi
1Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2Zavolal si ho teda a povedal mu: ﾈo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. 3Tu si šafár pomyslel: ﾈo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. 5Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? 6Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. 7Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. 8I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 9Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov. 10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridàžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 
Ježiš napomína farizejov
14Počuli to všetko aj farizeji, ktorí milovali peniaze, a posmievali sa Mu. 15A povedal im: Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom. 
16Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie, a každý sa tlačí do neho. 17Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona. 
18Ktokoľvek prepustí manželku a vezme si inú, cudzoloží, a kto si prepustenú ženu vezme, cudzoloží. 
Podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi
19Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. 20A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý 21a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, [ale nikto mu ich nedal], len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. 22Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. 23Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; 24zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. 25Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. 26Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. 27Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; 28mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z màtvych išiel k nim, kajali by sa. 31Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z màtvych vstal. 


17. kapitola
Rozličné napomenutia
1Potom hovoril svojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody na hriech neprišli, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. 2Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby zviedol na hriech jedného z týchto maličkých. 
3Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. 4A čoby sa sedem razy cez deň previnil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a povedal by: Kajám sa! - odpusť mu. 
5Tu apoštolovia povedali Pánovi: Prispor nám viery! 6Odpovedal Pán: Ak máte vieru ako horčičné zrno a poviete tejto moruši: Vytrhni sa s koreňom a presaď sa do mora! - poslúchne vás. 
7Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? 8ﾈi mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? 9ﾈi vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? [Nemyslím!] 10Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! ﾈo sme boli povinní vykonať, vykonali sme. 
Uzdravenie desiatich malomocných
11Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. 12Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka 13a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! 14Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. 15Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; 16padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17Ježiš odpovedal: ﾈi neboli očistení desiati? A kde sú deviati? 18Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! 19I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila. 
Príchod kráľovstva Božieho
20Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. 21Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! 22A učeníkom povedal: Prídu dni, že si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23A povedia vám: Ajhľa, tam, ajhľa, tu! Nechoďte, ani sa nezháňajte (za ním). 24Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zasvieti od jedných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; 25ale prv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. 27Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla potopa a zahubila všetkých. 28Podobne, ako bolo za dňov Lótových: jedli, pili, kupovali a predávali, sadali, stavali, 29a v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili všetkých: 30tak bude aj v onen deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31Kto v ten deň bude na streche a riad bude mať v dome, nech nezostupuje, aby si ho vzal, a kto na poli, nech sa tiež nevracia. 32Pamätajte na Lótovu ženu. 33Kto si hľadí zachovať život, stratí ho, a kto ho stratí, zachová si ho. 34Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. 35Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. 36[Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane.] 37Odpovedali Mu: Kde, Pane? A On im riekol: Kde bude telo, tam sa zhromaždia i supy.


18. kapitola
Podobenstvo o bezbožnom sudcovi
1A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. 2Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. 3A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! 4Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: ﾈo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, 5ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. 6A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. 7ﾈi by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním? 8Hovorím vám: ﾈoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? 
Podobenstvo o farizejovi a publikánovi
9A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: 10Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. 11Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. 12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. 13Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 
Ježiš - priateľ detí
15Prinášali k Nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im. 16Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne, a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie. 17Veru, hovorím vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde do neho. 
Bohatý mládenec
18Tu sa Ho opýtal jeden z popredných: Dobrý Majstre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života? 19Ježiš mu odpovedal: ﾈo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh. 20Prikázania poznáš: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti si otca i matku. 21On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti. 22Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma. 23On sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý. 24Vidiac ho, Ježiš povedal: Ako ťažko vchádzajú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky. 25Zaiste ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. 26A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený? 27On však riekol: ﾈo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. 28Tu povedal Peter: Ajhľa, my sme opustili, čo sme mali, a šli sme za Tebou. 29On im povedal: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti pre kráľovstvo Božie, 30žeby nezískal omnoho viac v tomto čase a v budúcom veku večný život. 
Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie
31Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. 32Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho 33a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z màtvych. 34Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril. 
Slepec pri Jerichu
35Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. 36Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. 37Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ. 38Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamåkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41ﾈo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím. 42Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. 43A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.


19. kapitola
Zacheus
1Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, 3žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. 5Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. 6A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. 7Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! 8Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. 9I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. 10Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo. 
Podobenstvo o hrivnách
11Keď to počúvali, povedal ešte jedno podobenstvo, pretože bol blízko Jeruzalema, a mysleli si, že sa zakrátko zjaví kráľovstvo Božie. 12Hovoril teda: Jeden šľachtic odišiel do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo, a potom sa vrátil. 13Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte (s nimi), kým neprídem. 14Ale občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. 15Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal zavolať sluhov, ktorým rozdal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý vykupčil. 16Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. 17Riekol mu: Správne, dobrý sluha; keď si nad málom bol verný, vládni nad desiatimi mestami. 18Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien. 19I tomu riekol: Aj ty vládni nad piatimi mestami. 20Prišiel iný a povedal: Ajhľa, pane, tu tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v šatke; 21lebo som sa ťa bál, pretože si prísny; berieš, čo si si neodložil, a žneš, čo si nerozsieval. 22I riekol mu: Ty zlý sluha, podľa svojej reči budem ťa súdiť. Vedel si, že som prísny; že beriem, čo som si neodložil, a žnem, čo som nerozsieval; 23prečo si teda nedal peňažníkom moje peniaze, a ja, vrátiac sa, bol by som si ich vzal s úrokmi? 24A povedal tým, čo tam stáli: Vezmite mu hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. 25Povedali mu: Pane, má desať hrivien. 26Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané; kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. 27Ale tých mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som kraľoval nad nimi, priveďte sem a pobite ich predo mnou. 
28Keď to povedal, išiel vopred, poberajúc sa do Jeruzalema. 
Vstup do Jeruzalema
29Ako sa priblížil k Betfagé a k Betánii, k vrchu pomenovanému Olivový, poslal dvoch učeníkov 30a povedal: Choďte do dediny, ktorá je naproti. Keď vojdete do nej, nájdete osliatko priviazané, na ktorom nikdy nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. 31A ak sa vás niekto spýta, prečo (ho) odväzujete, takto poviete: Pán ho potrebuje. 32I odišli tí, čo boli poslaní, a našli (všetko), ako im povedal. 33Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: ﾈo odväzujete to osliatko? 34Odpovedali: Pán ho potrebuje. 35A priviedli ho k Ježišovi, položili svoje rúcha na osliatko a posadili naň Ježiša. 36Ako šiel, prestierali svoje plášte po ceste. 37Keď sa však už blížil ku svahu Olivového vrchu, celé množstvo učeníkov začalo radostne mohutným hlasom chváliť Boha za všetky mocné činy, ktoré videli, 38a volali: Požehnaný, ktorý prichádza, kráľ v mene Pánovom. Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! 
39Ale niektorí farizeji zo zástupu Mu hovorili: Majstre, zakáž to svojim učeníkom! 40Odpovedal im: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať. 
Ježiš plače nad Jeruzalemom
41Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním 42a riekol: ﾓ, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo [ti] je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; 43lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán 44a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. 45Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov 46hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov. 47A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákonníci, i poprední z ľudu, hľadeli Ho zahubiť, 48ale nevedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a poslúchal Ho.


20. kapitola
Otázka moci
1Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: 4bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? 6Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. 7Povedali teda, že nevedia odkiaľ. 8A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. 
O zlých vinohradníkoch
9Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas. 10V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. 11Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. 12Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. 13Vtedy povedal pán vinice: ﾈo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. 14Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. 15A vyhodili ho z vinice a zabili. ﾈo im teda urobí pán vinice? 16Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17Ale On pozrel na nich a povedal: ﾈo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? 
18Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. 19Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu. 
O dani
20Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci. 21Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej. 22Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie? 23On však prezrel ich úlisnosť a povedal im: 24Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov. 25Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! 26I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamåkli. 
O zmàtvychvstaní
27Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmàtvychvstania, a pýtali sa Ho: 28Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. 29Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. 30Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. 32Konečne umrela aj žena. 33Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? 34Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z màtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. 36Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38A Boh nie je (Bohom) màtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. 39Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. 40Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať. 
ﾈí syn je Mesiáš
41I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým, 42keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, 
43dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku. 
44Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? 45Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom: 46Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách 47a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.


21. kapitola
Obeť chudobnej vdovy
1Keď pozdvihol oči, videl bohatých, ktorí hádzali dary do pokladnice; 2ale videl aj nejakú chudobnú vdovu, ktorá hodila dva haliere do nej. 3A povedal: Veru vám hovorím, že táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci; 4lebo všetci títo pridávali k darom [Božím] z toho, čo im zvyšovalo, ale ona vhodila zo svojej chudoby všetko, čo mala na živobytie. 
Ježiš predpovedá skazu Jeruzalema
5Keď niektorí hovorili o chráme, ako je vyzdobený peknými kameňmi a venovanými okrasami, povedal: 6Prídu dni, že z toho, čo vidíte, neostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. 7Vtedy sa Ho spýtali: Majstre, kedy sa to stane, a aké bude znamenie, keď sa to bude mať stať? 
Znamenia konca
8Riekol im: Nedajte sa zviesť! Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som to! a: ﾈas sa priblížil. Nechoďte za nimi! 9Keď však počujete o vojnách a o nepokojoch, nedeste sa, lebo to musí byť prv, ale koniec nebude hneď. 10Potom im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; 11budú veľké zemetrasenia a miestami hlad i mor; desivé zjavy a veľké znamenia budú z neba. 12Ale skôr, ako by sa to všetko stalo, položia ruky na vás, budú vás prenasledovať, vydajú vás synagogálnym súdom a uväznia, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13A to sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo. 14Zaumieňte si teda, že nebudete vopred rozmýšľať, ako sa brániť, 15lebo ja vám dám ústa aj múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať a odporovať ani všetci vaši protivníci. 16Budú vás zrádzať aj rodičia a bratia, príbuzní a priatelia, a niektorých z vás usmrtia. 17Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno, 18ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy. 19Vytrvalosťou zachováte si životy. 20Keď však uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskom, vtedy vedzte, že sa priblížila jeho skaza. 21A ktorí budú vtedy v Judsku, nech utekajú do vrchov, a ktorí budú v ňom, nech vyjdú, a ktorí na poliach, nech nevchádzajú do neho; 22lebo sú to dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. 23Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni. Lebo bude veľká bieda na zemi a hnev nad týmto ľudom. 24A budú padať pod ostrím meča a ako zajatí zavlečení budú medzi všetky národy. A Jeruzalem budú plieniť pohania, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov. 
Príchod Syna človeka
25A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi úzkosť národov, ktoré budú bezradné pre hučanie mora i vlnobitia; 26ľudia zamrú strachom v očakávaní vecí, ktoré prídu na celý svet. Lebo nebeské moci budú sa pohybovať. 27A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou. 28Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie. 29Potom im povedal podobenstvo: Pozrite si figovník a všetky stromy; 30keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto blízko; 31tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že blízko je kráľovstvo Božie. 32Veru, hovorím vám, že sa toto pokolenie nepominie, kým sa všetko nestane. 33Nebo a zem sa pominú, ale moje slová na nikdy nepominú. 34Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň 35ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. 36Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka. 
37Cez deň vyučoval v chráme, ale na noc vychádzal a býval na vrchu, ktorý sa volal Olivový. 38A všetok ľud prichádzal k Nemu včas ráno do chrámu, aby Ho počúval. 


22. kapitola
Judášova zrada
1I približovali sa slávnosti nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľkou nocou. 2Veľkňazi a zákonníci sa radili, ako by Ježiša zahubili; lebo sa báli ľudu. 3Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorého volali Iškariotský, jedného z dvanástich; 4ten odišiel, dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vydá. 5Zaradovali sa a dohodli, že mu dajú peniaze. 6A on privolil. Potom hľadal príležitosť zradiť im Ho bez prítomnosti ľudu. 
Posledná večera
7I prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. 8Poslal teda Petra a Jána a povedal im: Choďte, pripravte nám hod veľkonočného baránka, aby sme jedli. 9Oni Mu povedali: Kde chceš, aby sme ho pripravili? 10Odpovedal im: Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11a povedzte majiteľovi domu: Majster ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 12A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí (už) prichystanú; tam (ho) pripravte. 13Išli teda a našli, ako im povedal, a pripravili hod veľkonočného baránka. 14Keď prišla hodina, posadil sa a [dvanásti] apoštolovia s Ním. 15Tu im povedal: Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr, ako by som trpel; 16lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom. 17Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite ho a deľte sa medzi sebou; 18lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie. 19Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku. 20A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. 21Ale, hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole. 22Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza! 23A oni sa začali medzi sebou dohadovať, kto z nich by sa chystal toto urobiť. 
Spor o prvenstvo
24Povstal medzi nimi spor, kto z nich je asi najväčší. 25On im povedal: Kráľovia panujú nad svojimi národmi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dobrodincami. 26Vy však nie tak! Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší; a vodca ako slúžiaci. 27Lebo kto je väčší: ten, čo sedí za stolom, a či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži, 28vy však ste tí, čo ste v mojich pokušeniach zostali pri mne. 29Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľovstvo, 30aby ste jedli a pili za stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov izraelských. 
Výstraha Petrovi
31[Tu povedal Pán]: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. 33On však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť. 34(Ježiš) mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš. 35Potom im hovoril: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či ste mali v niečom nedostatok? Oni odpovedali: V ničom! 36Tu im povedal: Ale odteraz, kto má mešec, nech (si ho) vezme, a podobne kapsu; a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč; 37lebo hovorím vám, že sa musí naplniť pri mne, čo je napísané: A počítali ho medzi zločincov. Plní sa totiž, čo je (predpovedané) o mne. 38Oni však povedali: Pozri, Pane, dva meče (sú) tu. Riekol im: To stačí! 
Getsemane
39Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci. 40Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. 41Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil: 42Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. 43Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. 44A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. 45Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom, 46a povedal im: ﾈo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. 
Zajatie Ježiša
47Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal. 48Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? 49Keď tí, čo boli okolo Neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, či udrieť mečom? 50A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51Ježiš riekol: Prestaňte! Nato dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, 53a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. 
Peter zapiera Ježiša
54A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka, 55a keď si prostred dvora nakládli ohňa a posadili sa, sadol si Peter medzi nich. 56Tu ho zbadala akási slúžka, ako sedel pri ohni, dobre si ho obzrela a povedala: I tento bol s Ním! 57Ale on zaprel: Žena, nepoznám Ho! 58Po chvíli uvidel ho iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter odpovedal: ﾈloveče, nie som! 59Potom, asi po hodine, ktosi iný tvrdil: Naozaj i tento bol s Ním, veď je tiež Galilejec. 60Ale Peter odpovedal: ﾈloveče, neviem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút. 61Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš. 62Vyšiel a žalostne zaplakal. 
Ježiš pred radou
63Mužovia, ktorí držali Ježiša, sa Mu posmievali, bili Ho, 64zakrývali Ho a spytovali sa Ho: Uhádni, kto ﾍa udrel! 65A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti Nemu. 66Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli Ho do svojej rady 67a hovorili: Ak si Ty Kristus, povedz nám. Odpovedal im: Keď vám poviem, neuveríte. 68A keď sa aj spýtam, neodpoviete mi [ani ma neprepustíte]. 69Ale od tejto chvíle Syn človeka bude sedieť na pravici moci Božej. 70Tu povedali všetci: Si teda Syn Boží? Riekol im: Vy hovoríte, že som. 71I povedali: Načo potrebujeme ešte svedectvá? Veď sme (to) sami počuli z Jeho úst!


23. kapitola
Ježiš pred Pilátom a Herodesom
1Nato povstalo celé to množstvo, viedli Ho k Pilátovi 2a začali žalovať na Neho: Tohto sme pristihli, ako prevracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Kristus, kráľ. 3Pilát sa Ho spýtal: Si židovským kráľom? Odpovedal mu: Ty hovoríš. 4Pilát povedal veľkňazom a zástupom: Ja na tomto človeku nenachádzam vinu. 5Ale oni naliehali a hovorili: Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc od Galiley až sem. 6Keď Pilát počul [o Galilei], spýtal sa, či je z Galiley. 7A keď sa dozvedel, že patrí pod Herodesa, poslal Ho k Herodesovi, ktorý práve v tie dni bol tiež v Jeruzaleme. 
8Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval; lebo už dávno Ho chcel vidieť, pretože počul o ﾒom, a úfal sa, že uvidí nejaký div od Neho. 9Doliehal na Neho mnohými otázkami, ale Ježiš mu nič neodpovedal. 10Veľkňaz a zákonníci stáli (tam) a vášnivo na Neho žalovali. 11Herodes, keď Ho so svojimi vojakmi zneuctil a naposmieval sa Mu, dal Ho obliecť do lesklého rúcha a poslal späť k Pilátovi. 12V ten deň spriatelili sa Herodes a Pilát; predtým boli totiž nepriatelia. 
Ježiš odsúdený
13Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov a ľud 14a povedal im: Priviedli ste mi tohto človeka, akoby odvracal ľud, a hľa, ja som Ho vypočul pred vami, a nenašiel som na tomto človekovi nijakú vinu, pre ktorú Ho obviňujete. 15Ale ani Herodes; preto poslal Ho k nám; a hľa, nevykonal nič také, za čo by zasluhoval smrť. 16Potrestám Ho teda a prepustím. 17[Na každé sviatky musel im totiž prepustiť jedného.] 18Tu všetci skríkli a volali: Vezmi si Ho a prepusť nám Barabbáša! 19Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20Pilát znovu prehovoril k nim, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21Ale oni kričali a volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! 22On im však po tretí raz povedal: Ale čo zlého urobil tento? Nenašiel som na ﾒom vinu, pre ktorú by zasluhoval smrť. Preto Ho potrestám a prepustím. 23Ale oni dorážali na neho veľkým krikom a žiadali, aby Ho dal ukrižovať. A ich krik zvíťazil: 24Pilát sa rozhodol splniť ich žiadosť. 25A tak prepustil toho pre vzburu a vraždu uväzneného, ktorého si žiadali, a Ježiša im vydal po ich vôli. 
Cesta na Golgotu
26Keď Ho viedli, pochytili istého Šimona Kyrenejského, ktorý šiel z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom. 27Nasledoval Ho veľký zástup ľudu a žien, ktoré žialili nad Ním a oplakávali Ho. 28Ale Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry jeruzalemské, nenariekajte nado mnou. Ale nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi! 29Lebo, ajhľa, prichádzajú dni, v ktorých sa bude hovoriť: Blahoslavené neplodné a životy, ktoré nerodili, a prsia, ktoré nekojili. 30Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a pahorkom: Prikryte nás! 31Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým? 32A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. 
Ježiš na kríži
33Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava. 34Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós. 35A ľud stál a pozeral sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený. 36Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot; 37a hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! 38Bol nad Ním aj nápis [po grécky, latinsky a hebrejsky]: Tento je kráľ židovský. 39A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: ﾈi nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! 40Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! 41A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. 42Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. 43Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! 
Ježišova smrť
44A bolo už okolo šiestej hodiny. Tma nastala po celej zemi až do hodiny deviatej, 45slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly. 46Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal. 47Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Naozaj, tento človek bol spravodlivý. 48A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili sa v prsia, a tak sa vracali (domov). 49Všetci Jeho známi stáli však zďaleka a ženy, ktoré Ho spolu nasledovali z Galiley, prizerali sa na to. 
Ježišov pohreb
50A hľa, muž zo židovského mesta Arimatie, menom Jozef, ktorý bol radca, muž dobrý a spravodlivý, 51a nesúhlasil s ich radou a skutkom, ale očakával kráľovstvo Božie, 52prišiel k Pilátovi a prosil ho o Ježišovo telo. 53Keď Ho sňal, zavinul Ho do plátna a položil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal. 54A bol deň prípravy a nastávala sobota. 55Ženy, ktoré Ho nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo uložené Jeho telo. 56Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale v sobotu, podľa prikázania, odpočívali.


24. kapitola
Vzkriesenie Ježiša
1V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; [boli s nimi aj niektoré iné]. 2Ale kameň našli odvalený od hrobu, 3a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. 4Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich, 5a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): ﾈo hľadáte živého medzi màtvymi? 6Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z màtvych. 8I rozpomenuli sa na Jeho slová. 9A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným. 10Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom. 11Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im. 12Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa nahol a videl tam ležať len plachty, odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo. 
Emauzskí učeníci
13A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. 14A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. 15Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. 16Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. 17Povedal im: ﾈo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. 18Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. 19Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: ﾈo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, 23a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. 24I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. 25On im povedal: ﾓ, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! 26ﾈi to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? 27Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o ﾒom. 28Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32I povedali si: ﾈi nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? 33A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. 34Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. 35Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba. 
Ježiš sa zjavil v Jeruzaleme
36Keď o tomto hovorili, postavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Pokoj vám! 37Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha. 38I povedal im: ﾈo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? 39Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám. 40Keď to hovoril, ukázal im ruky a nohy. 41A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: ﾈi máte tu niečo zjesť? 42Podali Mu kúsok pečenej ryby [a plást medu]. 43Vzal teda a jedol pred nimi, 44hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch. 45Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma. 46Riekol im: Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z màtvych 47a že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema. 48Vy ste svedkovia toho. 49A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti. 
Ježišovo vstúpenie
50Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. 52A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema 53a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu. [Amen.]




Evanjelium podľa Jána
1. kapitola
Slovo u Boha
1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. 2Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. 3Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. 4V ﾒom bol život a život bol svetlom ľudí. 5To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. 
Slovo vo svete
6Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. 7Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. 8On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. 9Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. 10Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. 11Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. 12Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, 13ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. 14A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. 
15Ján svedčil o ﾒom volajúc: Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. 16Z Jeho plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť. 17Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. 18Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. 
Prvé svedectvo Jána Krstiteľa
19A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? 20Vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Kristus. 21I spýtali sa ho: ﾈo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. ﾈi si prorok? Odpovedal: Nie! 22Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali: čo hovoríš sám o sebe? 23A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. 24A poslovia boli z farizejov; 25opýtali sa ho teda: A tak prečo krstíš, keď nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? 26Ján im povedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy nepoznáte. 27Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi. 28Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. 
Druhé svedectvo Jána Krstiteľa
29Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. 30Toto je ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. 31A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi. 32ﾏalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na ﾒom. 33A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na ﾒom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. 34A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží. 
Prví učeníci Ježišovi
35Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. 36A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! 37Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. 38Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: ﾈo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster - kde bývaš? 39Povedal im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo (totiž) okolo desiatej podvečer. 40Jedným z dvoch, ktorí to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. 41Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), 42a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter. 
43Druhého dňa chcel (Ježiš) odísť do Galiley a našiel Filipa. Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! 44Tento Filip bol z Betsaidy, mesta Ondrejovho a Petrovho. 45Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. 46Natanael mu povedal: ﾈi z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! 47Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. 48Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. 49Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! 50Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto. 51Potom mu povedal: Veru, veru vám hovorím: Uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka.


2. kapitola
Svadba v Káne Galilejskej
1Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. 2Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. 3Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! 4Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. 5Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. 6Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. 7I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. 8Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. 9Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha 10a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. 11Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci. 12Potom zišli do Kafarnaumu On, Jeho matka a bratia i učeníci a zostali tam niekoľko dní. 
Vyčistenie chrámu
13Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš išiel do Jeruzalema. 14V chráme našiel ľudí, čo predávali voly, ovce a holuby, i peňazomencov, ktorí tam sedeli. 15A urobil si bič z povrázkov, vyhnal z chrámu všetkých, aj ovce a voly, peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly; 16tým, čo predávali holubice, povedal: Odneste to odtiaľto, nerobte trhovisko z domu môjho Otca. 17Tu sa rozpomenuli Jeho učeníci, že je napísané: Horlenie za Tvoj dom ma zožiera. 18Prehovorili teda Židia a povedali Mu: Aké znamenie nám ukážeš, že toto robíš? 19Odpovedal im: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. 20Na to Mu Židia povedali: Štyridsaťšesť rokov budovali tento chrám, a Ty ho postavíš za tri dni? 21Ale On hovoril o chráme svojho tela; 22keď potom vstal z màtvych, rozpomenuli sa Jeho učeníci, že toto povedal, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. 
23Keď bol v Jeruzaleme na slávnostiach veľkonočného baránka, mnohí uverili v Jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré činil. 24Ale sám Ježiš sa im nezveril, lebo poznal všetkých 25a nepotreboval, aby niekto hovoril o človekovi, pretože sám od seba vedel, čo bolo v človeku.


3. kapitola
Ježiš a Nikodém
1Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. 3Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. 4Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. 5Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6ﾈo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. 8Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. 9Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? 10Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? 11Veru, veru ti hovorím: ﾈo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15aby každý veriaci mal v ﾒom večný život. 16Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. 17Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. 18Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. 
Posledné svedectvo Jána Krstiteľa
22Potom prišiel Ježiš a Jeho učeníci do Judska; pobudol tam s nimi a krstil. 23I Ján krstil v Ainone blízko Salimu, lebo bolo tam mnoho vody a (ľudia) prichádzali a dali sa krstiť; 24Ján totiž nebol ešte uvrhnutý do väzenia. 25Tu medzi učeníkmi Jánovými a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. 26I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, a ty si svedčil o ﾒom, ajhľa, krstí a všetci prichádzajú k Nemu. 27Odpovedal Ján: ﾈlovek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba. 28Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred Ním. 29Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. 30On musí rásť, a ja sa umenšovať. 31Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými 32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. 33Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. (Boh) Mu totiž dáva Ducha v plnosti. 35Otec miluje Syna a všetko dal Mu do ruky. 36Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.


4. kapitola
Ježiš a Samaritánka
1Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, 2hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, 3opustil Judsko a šiel zase do Galiley. 4Musel však ísť cez Samáriu. 5Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. 6Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. 7Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! 8Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. 9Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. 10Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. 11Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? 12ﾈi si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? 13Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. 14Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. 15Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. 16Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; 18lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. 19Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok. 20Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. 21Odpovedaj jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. 22Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. 23Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. 24Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. 25Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko. 26Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou. 
27Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: ﾈo sa jej spytuješ? alebo: ﾈo s ňou hovoríš? 28Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus? 30I vyšli z mesta a prišli k Nemu. 31Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz! 32On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. 33Tu si povedali učeníci medzi sebou: ﾈi Mu niekto doniesol jesť? 34Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. 35ﾈi sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve. 36Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač i žnec spolu radovali. 37V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne. 38Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. 39A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila. 40Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni. 41A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo 42a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta. 
Uzdravenie syna kráľovského úradníka
43Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Nemá prorok cti vo svojej otčine. 45Keď teda prišiel do Galiley, prijali Ho Galilejci, lebo videli všetko, čo činil v Jeruzaleme na slávnostiach; aj oni totiž prišli na slávnosti. 46Tak prišiel zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. 47Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. 49Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. 50Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. 51Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. 52Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. 53Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť. 54Toto bolo zase druhé znamenie, ktoré učinil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.


5. kapitola
Uzdravenie nemocného v Betezde
1Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. 3Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých [ktorí čakali, až sa voda pohne, 4lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila]. 5I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. 6Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? 7Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. 8Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 9Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota. 
Hádka o sobote
10Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko. 11Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! 12Spýtali sa ho: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a choď? 13Ale uzdravený nevedel, kto je to; lebo Ježiš sa nepozorovane vzdialil, keďže na tom mieste bol veľký zástup. 14Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho. 15Vtedy odišiel ten človek a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. 16Preto Židia prenasledovali Ježiša [a chceli Ho zabiť], že to urobil v sobotu. 17Ale On im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, že nielen porušil sobotu, ale že aj Boha nazval svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu. 
Ježiš - sudca a darca života
19Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. 20Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. 21Lebo ako Otec kriesi màtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, 23aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, (už) je tu, keď màtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26Lebo ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe; 27a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka. 28Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, 29a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. 30Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal. 
Svedectvá o Ježišovi
31Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé; 32iný je, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že je pravdivé Jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. 33Vy ste poslali k Jánovi, a ten vydal svedectvo pravde; 34ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste vy boli zachránení. 35On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle; 36ale ja mám väčšie svedectvo než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal; už aj skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma Otec poslal. 37A Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár; 38a Jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. 39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. 40Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41Slávu od ľudí neprijímam, 42ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu. 43Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. 44Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha? 45Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás u Otca; iný žaluje na vás: Mojžiš, v ktorého ste zložili nádeje. 46Lebo keby ste verili Mojžišovi, aj mne by ste verili, veď on o mne písal. 47Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?


6. kapitola
Nasýtenie zástupu
1Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14ｼudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. 15Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty. 
Ježiš chodí po mori
16Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k moru 17a vstúpiac na loď, išli na druhú stranu mora, do Kafarnaumu. Bola už tma, a Ježiš ešte neprišiel k nim. 18A more sa búrilo veľkým vetrom. 19Keď sa odplavili asi dvadsaťpäť alebo tridsať honov, videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi, i preľakli sa. 20On im však riekol: Ja som to, nebojte sa! 21Chceli Ho teda vziať na loď, a loď hneď pristála pri zemi, ku ktorej sa plavili. 
ｼud žiada znamenia
22Na druhý deň zástup, stojaci na druhej strane mora, videl, že tam nebolo inej lode, len jedna [na ktorú vstúpili učeníci], a že Ježiš nevstúpil na loď spolu s učeníkmi, ale učeníci odišli sami. 23Prišli však lodičky z Tiberiady blízko miesta, kde jedli chlieb, keď Pán dobrorečil (Bohu). 24Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili na loďky a prišli do Kafarnaumu hľadajúc Ježiša. 25Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? 26Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. 28Povedali Mu teda: ﾈo robiť, aby sme konali skutky Božie? 29Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. 30Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? ﾈo Ty robíš? 31Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. 
Ježiš - chlieb života
32Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; 33lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. 34Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. 35Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho; 38veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal, 39a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 41I reptali Židia proti Nemu, že povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba. 42A hovorili: Nie je to Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako teraz hovorí: Zostúpil som z neba? 43Ježiš im odpovedal: Nereptajte medzi sebou. 44Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 45V prorokoch je napísané: Všetci budú vyučení Bohom; každý, kto počul Otca a učí sa, prichádza ku mne. 46Niežeby niekto bol videl Otca, jedine Ten, kto je od Boha, videl Otca. 47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život. 48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli. 50To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel. 51Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta. 
52I hádali sa Židia medzi sebou: Ako nám tento môže dať jesť [svoje] telo? 53Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. 58To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. 59Toto povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. 
Ježišova tvrdá reč a jej účinky
60Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať? 61Keďže Ježiš vedel sám od seba, že Jeho učeníci reptajú na to, povedal im: Toto vás pohoršuje? 62A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým? 63Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. 64Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí. 65I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. 66Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. 67Ježiš teda riekol dvanástim: ﾈi aj vy chcete odísť? 68Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, 69a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží. 70Odpovedal im Ježiš: ﾈi som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť - jeden z dvanástich.


7. kapitola
Ježišova cesta na slávnosti stánkov
1Potom chodil Ježiš po Galilei: nechcel totiž chodiť po Judsku, lebo Židia sa usilovali zabiť Ho. 2Boli však blízko židovské slávnosti, a to slávnosti stánkov. 3Vtedy Mu povedali bratia: Odíď odtiaľto a choď do Judska, aby aj Tvoji učeníci videli skutky, ktoré činíš. 4Lebo nik nerobí nič v skrytosti, ale chce byť známy vo verejnosti. Keď také veci robíš, ukáž sa svetu. 5Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho. 6Povedal im teda Ježiš: Môj čas ešte neprišiel, ale váš čas je vždy tu. 7Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, pretože svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé. 8Vy choďte na slávnosti, a ja na tieto slávnosti nejdem, pretože sa môj čas ešte nenaplnil. 9Toto im povedal a zostal v Galilei. 10Keď však Jeho bratia odišli na slávnosti, odišiel aj On, nie verejne, ale akoby potajomky. 11A Židia Ho hľadali na slávnostiach a hovorili: Kde je onen? 12A v zástupe sa mnoho hovorilo o ﾒom; jedni hovorili: Je dobrý! iní zas: Nie je, ale zvádza zástup. 13Nikto však nehovoril o ﾒom verejne zo strachu pred Židmi. 
Ježiš vyučuje v chráme
14Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. 15A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil? 16Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. 17Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. 18Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti. 19ﾈi vám nedal Mojžiš zákon? A nikto z vás neplní zákon. Preto ma chcete zabiť? 20Zástup odpovedal: Si posadnutý démonom! Ktože ﾍa chce zabiť? 21Ježiš im odpovedal: Jeden skutok som vykonal a všetci sa divili. 22Pretože vám Mojžiš dal obriezku - niežeby bola od Mojžiša, ale je od otcov - obrezávate človeka aj v sobotu. 23Keď človek prijme obriezku v sobotu, aby nebol porušený zákon Mojžišov, [prečo] sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka? 24Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivo. 
25Tu povedali niektorí z Jeruzalemcov: ﾈi to nie je ten, ktorého chcú zabiť? 26A hľa, verejne hovorí, a nič Mu nepovedia. ﾈi poprední mužovia snáď naozaj poznali, že On je Kristus? 27Ale o Tomto vieme, odkiaľ je; keď však príde Kristus, nikto nebude vedieť, odkiaľ je. 28Zvolal teda Ježiš, keď vyučoval v chráme, a riekol: Aj ma poznáte a viete, odkiaľ som. A ja som neprišiel sám od seba, ale pravdivý je Ten, ktorý ma poslal a ktorého vy nepoznáte. 29Ja Ho poznám, pretože som od Neho a On ma poslal. 30Chceli Ho teda chytiť, ale nikto nepoložil ruku na Neho, lebo ešte neprišla Jeho hodina. 
úklady farizejov proti Ježišovi
31Mnohí však zo zástupu uverili v Neho a hovorili: Keď Kristus príde, či bude činiť viac znamení, ako činil tento? 32I počuli farizeji, že si zástup takto povráva o ﾒom. Veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby Ho zlapali. 33Odpovedal teda Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pôjdem k Tomu, ktorý ma poslal. 34Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy nemôžete prísť. 35I hovorili Židia medzi sebou: Kam chce odísť, že Ho nenájdeme? ﾈi chce odísť do gréckej diaspory a vyučovať Grékov? 36ﾈo je to za reč, ktorú povedal: Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy nemôžete prísť? 
37V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. 38Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. 39A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch [Svätý] totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený. 40A niektorí zo zástupu, čo počuli tieto slová, vraveli: To je Kristus! 41A iní zase hovorili: Vari z Galiley príde Kristus? 42ﾈi nehovorí Písmo, že Kristus príde z potomstva Dávidovho a z Betlehema, mestečka, v ktorom býval Dávid? 43A tak vznikla pre Neho roztržka v zástupe; 44a niektorí z nich chceli Ho zlapať, ale nikto nepoložil ruky na Neho. 
45Nato prišli sluhovia k veľkňazom a farizejom, a tí im povedali: Prečo ste Ho nepriviedli? 46Sluhovia odpovedali: Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento. 47Odpovedali im farizeji: Vari ste sa nedali zviesť aj vy? 48A či snáď niektorý z popredných mužov alebo z farizejov uveril v Neho? 49Ale tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty. 50Tu Nikodém, ktorý predtým prišiel k Ježišovi, hoci bol jedným z nich, im povedal: 51ﾈi náš zákon súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí? 52Odpovedali Mu: Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že nieto proroka z Galiley. 53A každý odišiel do svojho domu.


8. kapitola
Cudzoložnica
1Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. 3Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, 5a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? 6Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. 8A zase sa zohol a písal po zemi. 9Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. 10Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? 11Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. 
Ježiš - svetlo sveta
12Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. 13I povedali Mu farizeji: Sám svedčíš o sebe; Tvoje svedectvo nie je pravdivé. 14Odpovedal im Ježiš: Keď aj sám svedčím o sebe, pravdivé je moje svedectvo, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem; vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16A ak aj súdim, môj súd je spravodlivý, pretože nie som sám, ale so mnou je Otec, ktorý ma poslal. 17A aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18Svedčím o sebe ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. 19I povedali Mu: Kdeže je Tvoj Otec? A Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca; keby ste mňa poznali, poznali by ste aj môjho Otca. 20Tieto slová povedal pri pokladnici, keď vyučoval v chráme; a nikto Ho nezlapal, lebo ešte neprišla Jeho hodina. 
Hádka so Židmi o Ježišovom božstve
21Potom im zase hovoril: Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť. 22I povedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť? 23On im odpovedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, umriete v hriechoch. 25Povedali Mu teda: Kto si Ty? Ježiš im odpovedal: Som to, čo vám od počiatku aj hovorím! 26Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu. 27Ale nerozumeli, že im hovoril o Otcovi. 28Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil. 29A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu. 30Keď takto hovoril, mnohí uverili v Neho. 31I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. 33Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? 34Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. 36Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. 37Viem, že ste potomstvo Abrahámovo; a predsa ma chcete zabiť, pretože sa moje slovo neujíma vo vás. 38Ja hovorím, čo som videl u Otca; a vy robíte, čo ste počuli od svojho otca. 39Odpovedali Mu: Naším otcom je Abrahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky; 40ale vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha; to Abrahám neurobil. 41Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva, máme jediného Otca, Boha. 42Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. 44Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. 45Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? 47Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. 48Židia mu povedali: ﾈi nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý? 49Ježiš odpovedal: Ja nie som posadnutý, ale ctím si Otca. Vy ma však zneucťujete. 50Ja nehľadám svoju slávu; jesto, kto ju hľadá a kto súdi. 51Veru, veru vám hovorím: Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky. 52Povedali Mu Židia: Teraz sme poznali, že si posadnutý. Abrahám umrel, i proroci, a Ty hovoríš: Kto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky. 53ﾈi si Ty väčší ako náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci umreli; kým sa robíš? 54Ježiš odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva za nič nestojí. Oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte, že je vaším Bohom. 55Vy ste Ho však nepoznali, ale ja Ho poznám; a keby som riekol, že Ho nepoznám, bol by som luhárom vám podobným; ale poznám Ho a zachovávam Jeho slovo. 56Váš otec Abrahám sa veselil, že uvidí môj deň; i videl a radoval sa. 57Povedali Mu Židia: Päťdesiat rokov ešte nemáš, a Abraháma že si videl? 58Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som. 59I zdvihli kamene, aby hádzali na Neho. Ježiš sa však ukryl a [prejdúc pomedzi nich], vyšiel z chrámu.


9. kapitola
Uzdravenie slepého od narodenia
1Idúcky uzrel (Ježiš) človeka slepého od narodenia. 2Učeníci sa Ho spýtali: Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil? 3Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom. 4My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať. 5Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta. 6Keď to povedal, pľuvol na zem, spravil zo sliny blato, priložil mu na to na oči 7a povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe - čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý. 
Uzdravený a susedia
8Tu susedia a tí, ktorí ho predtým videli žobrať, povedali: ﾈi to nie je ten, čo sedával a žobral? 9Jedni hovorili: Je to on! Iní hovorili: Nie je, ale sa mu podobá. On však povedal: ﾁno, ja som to! 10Povedali mu: Akože sa ti otvorili oči? 11Odpovedal: ﾈlovek menom Ježiš spravil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Išiel som teda, a keď som sa umyl, videl som. 12A spýtali sa ho: Kde je onen? Povedal: Neviem! 
Uzdravený a farizeji
13Zaviedli teda k farizejom toho predtým slepého. 14Bola totiž práve sobota, keď Ježiš spravil blato a otvoril mu oči. 15Aj farizeji sa ho znovu spytovali, ako sa mu otvorili oči, a on im odpovedal: Blato mi priložil na oči, umyl som sa a vidím. 16I povedali niektorí z farizejov: Nie je ten človek z Boha, lebo nezachováva sobotu. Iní povedali: Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia? A vznikla medzi nimi roztržka. 17Povedali teda zase tomu slepému: ﾈo hovoríš o ﾒom ty, keď ti otvoril oči? A on odpovedal: Je prorok! 18Židia však neverili, že bol slepý a že sa mu otvorili oči, dokiaľ nezavolali rodičov toho, ktorému sa otvorili oči, 19a nespýtali sa ich hovoriac: ﾈi je to váš syn, o ktorom hovoríte, že sa slepý narodil? Ako teda vidí teraz? 20Rodičia odpovedali: Vieme, že je náš syn a že sa narodil slepý; 21ale nevieme, kto mu oči otvoril; spýtajte sa jeho, má svoje roky, sám povie o sebe. 22To povedali jeho rodičia, lebo sa báli Židov; Židia sa totiž už uzniesli, že toho, kto by Ho vyznával ako Krista, vylúčia zo synagógy. 23Preto povedali jeho rodičia: Má svoje roky; jeho sa spýtajte! 24Zavolali teda druhý raz toho človeka, ktorý bol slepý, a povedali mu: Vzdaj Bohu slávu; my vieme, že je ten človek hriešny. 25On odpovedal: ﾈi je hriešny, neviem; jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím. 26Spýtali sa ho teda: ﾈo ti urobil? Ako ti otvoril oči? 27Odpovedal im: Už som vám povedal, a nepočuli ste; prečo to chcete počuť znovu? Chcete sa vari aj vy stať Jeho učeníkmi? 28Zlorečili mu za to a povedali: Ty si Jeho učeník, ale my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že Mojžišovi Boh hovoril, ale o tomto nevieme, odkiaľ je. 30Odpovedal im tento človek: Práve to je divné pri tom, že vy neviete, odkiaľ je, a otvoril mi oči. 31Vieme, že Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. 32Jakživ nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči; 33keby tento nebol od Boha, nemohol by nič robiť. 34Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil, a nás poučuješ? A vyhodili ho. 
Uzdravený a Ježiš
35I počul Ježiš, že ho vyhodili, a keď ho našiel, riekol mu: Veríš v Syna človeka? 36Onen odpovedal: A kto je to, Pane, aby som veril v Neho? 37Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je On, čo hovorí s tebou. 38A on povedal: Verím, Pane! a klaňal sa Mu. 39Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia. 40Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: ﾈi sme aj my slepí? 41Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech; vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva.


10. kapitola
O dobrom pastierovi
1Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. 2Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. 4Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas; 5cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí). 6Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. 
7I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam. 8Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali. 9Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! 
11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; 13[nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce. 14Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, 15ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. 18Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca. 
19Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi. 20Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate? 21Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči? 
Ježiš na slávnostiach posvätenia chrámu
22V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima. 23Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, 24obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. 25Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. 26Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. 29ﾈo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30Ja a Otec sme jedno. 31Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. 32Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete? 33Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok ﾍa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom. 34Odpovedal im Ježiš: ﾈi nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste. 35Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi - a Písmo nemôže byť zrušené! - 36prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som? 37Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi, 38ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi. 
39Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúk 40a odišiel späť za Jordán, na miesto, kde Ján spočiatku krstil, i zostal tam. 41A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce nevykonal znamenie, ale čo Ján povedal o ﾒom, je všetko pravdivé. 42A mnohí tam v Neho uverili.


11. kapitola
Ježiš vzkriesil Lazára
1Bol jeden nemocný, Lazár z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. 2Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý. 3I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný. 4Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží. 5Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára. 6Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol; 7až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. 8Učeníci Mu hovorili: Majstre, Židia ﾍa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš? 9Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohto sveta, 10ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože nieto v ňom svetla. 11Toto povedal, a potom im riekol: Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť. 12Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie. 13Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazár umrel - 15a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu. 16Tomáš, prímenom Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním! 
17Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. 18Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. 19Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii potešovať ich (v zármutku) nad bratom. 20Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma. 21I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. 22Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. 23Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z màtvych. 24Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, 26a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. ﾈi veríš tomu? 27Povedala Mu: ﾁno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. 28A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa. 29Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu; 30Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať. 32Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. 33Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! 35A Ježiš zaplakal. 36Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval! 37Ale niektorí z nich hovorili: ﾈi ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel? 38Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom. 39I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra màtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni màtvy. 40Ježiš jej riekol: ﾈi som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? 41Odvalili teda kameň [kde ležal ten màtvy], a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. 42Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal: 43A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von! 44I vyšiel ten màtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde. 
Rada rozhodla o Ježišovej smrti
45Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, 46ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. 47Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: ﾈo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. 48Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. 49Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, 50ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. 51To však nepovedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, 52a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. 53Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. 54Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a pobudol tam s učeníkmi. 55A bola blízko židovská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očistiť sa. 56Hľadali Ježiša, a stojac v chráme zhovárali sa: ﾈo myslíte? Že by ozaj neprišiel na slávnosti? 57Ale veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.


12. kapitola
Pomazanie Ježiša v Betánii
1Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z màtvych. 2Pripravili Mu tam pohostenie a Marta posluhovala; Lazár bol medzi tými, ktorí s Ním stolovali. 3Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. 4Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 7Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 
9Tu sa dozvedel veľký zástup Židov, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z màtvych. 10Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára, 11pretože mnohí pre neho odchádzali od Židov a verili v Ježiša. 
Ježišov vstup do Jeruzalema
12Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, 13nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! 
14Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 
15Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. 
16Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o ﾒom a že Mu tak urobili. 17A zástup, ktorý bol s Ním, keď vyvolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z màtvych, svedčil o tom. 18Zástup mu vyšiel naproti, lebo sa dopočul, že učinil znamenie. 19A farizeji si hovorili: Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním! 
Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša
20Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. 21Tí pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22Filip išiel a povedal Ondrejovi, potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. 23Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec. 27Teraz je moja duša vzrušená, a čo povedať: Otče, zbav ma tejto hodiny? Ale veď som na to prišiel k tejto hodine. 28Otče, osláv svoje meno! I prišiel hlas z neba: Oslávil som a ešte oslávim. 29A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo! Iní povedali: Anjel prehovoril k Nemu! 30I povedal Ježiš: Nie pre mňa zaznel tento hlas, ale pre vás. 31Teraz je súd nad týmto svetom. Teraz bude knieža tohto sveta vyhodené. 32A ja, keď budem povýšený zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe. 33To povedal, aby označil, akou smrťou mal umrieť. 34Odpovedal Mu teda zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus ostane naveky; ako to, že Ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? 35Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie, kam ide. 36Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla! Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi. 
Židovská nevera
37Aj keď toľko veľkých znamení učinil pred nimi, neuverili v Neho, 38aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené rameno Pánovo? 39Preto oni nemohli uveriť, lebo inde Izaiáš zase hovorí: 40Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. 41To povedal Izaiáš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o ﾒom. 42Predsa však aj z poprednejších mnohí uverili v Neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich tí nevylúčili zo synagógy; 43ľudskú slávu milovali totiž väčšmi ako slávu Božiu. 44Potom zvolal Ježiš takto: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal, 45a kto vidí mňa, vidí Toho, ktorý ma poslal. 46Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. 48Kto pohàda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť, 50a viem, že Jeho prikázanie je večný život. ﾈo teda hovorím, tak hovorím, ako mi povedal Otec.


13. kapitola
Umývanie nôh
1Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku. 2Keď totiž večerali, diabol už vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby Ho zradil. 3(Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, 4vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. 5Potom nalial vodu do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. 6Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy? 7Ježiš mu riekol: ﾈo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš. 8Povedal Mu Peter: Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy! Odpovedal mu Ježiš: Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel. 9Tu Mu povedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu (mi umy)! 10Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať - iba ak nohy - a celý je čistý; aj vy ste čistí, ale nie všetci. 11Poznal totiž svojho zradcu, preto povedal: Nie všetci ste čistí. 12Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: ﾈi viete, čo som vám učinil? 13Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. 14Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; 15dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. 16Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte. 18Nehovorím o všetkých vás, ja viem, ktorých som si vyvolil, ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, čo jedol môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne. 19Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že ja som. 20Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý mňa poslal. 
Označenie zradcu
21Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a osvedčil toto: Veru, veru vám hovorím: Jeden z vás ma zradí. 22Učeníci v rozpakoch pozreli jeden na druhého, o kom hovorí. 23Jeden z Jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, spočíval na prsiach Ježišových. 24Tomu dal Šimon Peter znamenie a povedal mu: Povedz, kto je to, o kom hovorí. 25On sa teda naklonil k hrudi Ježišovej a povedal Mu: Pane, kto je to? 26Ježiš odpovedal: Ten je to, komu podám omočenú skyvu. Nato omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. 27A hneď po tej skyve vstúpil satan do neho. Vtedy mu povedal Ježiš: ﾈo robíš, urob rýchlo! 28Ale nikto zo spoluhodujúcich nerozumel, prečo mu to povedal: 29Pretože Judáš mal pokladničku, niektorí si mysleli, že mu Ježiš povedal: Nakúp, čo potrebujeme na slávnosti! alebo, aby dal niečo chudobným. 30(Judáš) vzal teda skyvu a hneď vyšiel. A bola noc. 
Prikázanie lásky
31Keď vyšiel, riekol Ježiš: Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v ﾒom. 32A keď je Boh oslávený v ﾒom, aj Boh oslávi Jeho v sebe, a hneď Ho oslávi. 33Deti, ešte máličko som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som Židom povedal, aj vám hovorím teraz: Kam ja idem, tam vy nemôžete prísť. 34Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. 35Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. 36Povedal Mu Šimon Peter: Pane, kam ideš? Ježiš odpovedal: Kam ja idem, tam teraz nemôžeš ísť za mnou, ale neskôr pôjdeš za mnou. 37Povedal Mu Peter: Pane, prečo nemôžem teraz ísť za Tebou? Ja život položím za Teba! 38Odpovedal mu Ježiš: Život položíš za mňa? Veru, veru ti hovorím: Kohút ešte ani nezaspieva, a trikrát ma zaprieš.


14. kapitola
Pán potešuje učeníkov
1Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, 3a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? 4A cestu, kam idem, poznáte. 5Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? 6Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho. 8Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. 9Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? 10ﾈi neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! 12Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi, 13a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. 14Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním. 
Zasľúbenie Ducha-Radcu
15Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie. 16A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás. 18Neopustím vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte máličko, a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte; pretože ja žijem, aj vy budete žiť. 20V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi, a vy ste vo mne, ako ja som vo vás. 21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého. 22Povedal Mu Judáš, nie ten Iškariotský: Ako je to, Pane, že sa chceš vyjaviť nám, a nie svetu? 23Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. 24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, ktorý ma poslal. 25Toto som vám povedal, keď som bol s vami. 26Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. 27Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! 28Počuli ste, že som vám povedal: Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, tešili by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja. 29Už teraz som vám povedal, skôr, ako by sa to stalo, aby ste uverili, keď sa to stane. 30Už nebudem mnoho hovoriť s vami, lebo prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je (síce) jeho, 31ale aby svet poznal, že milujem Otca a činím tak, ako mi Otec prikázal: vstaňte, poďme odtiaľto!


15. kapitola
Ježiš - vínny kmeň
1Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. 2Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. 4Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. 5Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. 6Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako (odlomenú) ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria; 7ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám. 8Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi. 9Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás; zostaňte v mojej láske. 10Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske. 11Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná. 12To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. 13Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. 14Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; 15nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. 16Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho. 17Prikazujem vám, aby ste sa milovali. 
Nenávisť sveta
18Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. 19Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. 20Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. 21Ale to všetko budú proti vám robiť pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal. 22Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. 23Kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca. 24Keby som nebol činil skutky medzi nimi, aké nikto iný nečinil, nemali by hriech. Ale teraz aj videli, a predsa nenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25A (to bolo preto), aby sa naplnilo slovo, napísané v ich zákone: Nenávideli ma bez príčiny. 26Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne, 27a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou.


16. kapitola
1Toto som vám hovoril, aby ste sa nepohoršovali. 2Vylúčia vás zo synagóg, áno, prichádza hodina, keď každý, kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži. 3A budú to robiť preto, že nepoznali Otca, ani mňa. 4Ale hovoril som vám to, aby ste si, keď príde ich hodina, pripomenuli, že som vám (to) povedal. Toto som vám nehovoril od počiatku, pretože som bol s vami. 
Zasľúbenie Ducha Svätého
5Ale teraz idem k Tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma neopýta: Kam ideš? 6Ale že som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. 7Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. 8A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; 9o hriechu, že neveria vo mňa; 10o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; 11a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. 13Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. 14On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám. 
Ježišov odchod a príchod
16Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. 17Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: ﾈo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? 18Hovorili si teda: ﾈo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. 19Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? 20Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. 21Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. 22Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť. 23A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. 24Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. 
Koniec Ježišovho lúčenia
25Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, keď už nebudem hovoriť v obrazoch, ale vám otvorene budem zvestovať o Otcovi. 26V ten deň budete prosiť v mojom mene, a nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás, 27lebo sám Otec miluje vás, pretože vy ste milovali mňa a uverili ste, že som od Boha vyšiel. 28Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi. 29Jeho učeníci povedali: Ajhľa, teraz hovoríš otvorene a nie v obrazoch. 30Teraz vieme, že všetko vieš, a nepotrebuješ, aby sa ﾍa niekto spytoval. Preto veríme, že si od Boha vyšiel. 31Ježiš im odpovedal: Teraz veríte? 32Ajhľa, prichádza hodina a (už) prišla, že sa rozpàchnete každý svojou stranou a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. 33Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.


17. kapitola
Ježišova arcipastierska modlitba
1Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba, 2ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal všetko, čo si Ty dal Jemu, (totiž) večný život. 3A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ﾍa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať, 5teraz, Otče, osláv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal pri Tebe skôr, ako svet povstal. 
6Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a zachovali Tvoje slovo. 7Teraz poznali, že od Teba je všetko, čokoľvek si mi dal; 8lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali a poznali vpravde, že som od Teba vyšiel, a uverili, že si ma Ty poslal. 9Ja za nich prosím, nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. 10A všetko, čo je moje, je Tvoje, a čo je Tvoje, je moje, a ja som oslávený v nich. 11Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my. 12Kým som bol s nimi, zachoval som v Tvojom mene tých, ktorých si mi dal, a zachránil som ich a nikto z nich sa nestratil, len syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo. 13Ale teraz idem k Tebe a toto hovorím vo svete, aby moju radosť mali úplnú v sebe. 14Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 15Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. 16Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 17Posväť ich v pravde - Tvoje slovo je pravda. 18Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta. 19A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, 21aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal. 22A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. 23Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval. 24Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta. 25Spravodlivý Otče, svet ﾍa nepoznal, ale ja som ﾍa poznal, aj títo poznali, že si ma Ty poslal. 26Oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a aby som ja bol v nich.


18. kapitola
Ježišovo zajatie
1Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada; vošiel do nej On aj Jeho učeníci. 2Toto miesto poznal aj Judáš, Jeho zradca, lebo Ježiš často chodieval tam s učeníkmi, 3Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. 4Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? 5Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. 6Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem. 7Znovu sa ich teda spýtal: Koho hľadáte? A oni odpovedali: Ježiša Nazaretského! 8Povedal Ježiš: Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu. 9Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného. 10Tu Šimon Peter, ktorý mal meč, tasil ho a udrúc veľkňazovho sluhu, odťal mu pravé ucho. Ten sa menoval Malchos. 11Ale Ježiš riekol Petrovi: Schovaj meč do pošvy! ﾈi nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec? 
Peter zapiera Ježiša. Ježiš pred veľkňazmi
12Vtedy prápor vojska, veliteľ a židovskí sluhovia zlapali Ježiša, poviazali Ho 13a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kaifášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. 14A Kaifáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, aby jeden človek umrel za ľud. 15Šimon Peter však nasledoval Ježiša, aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovej dvorany, 16ale Peter zostal von pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra. 17I riekla vrátnička Petrovi: ﾈi nie si aj ty z učeníkov toho človeka? On odpovedal: Nie som! 18A stáli tam sluhovia a strážcovia, ktorí si nakládli ohňa, lebo bola zima, a zohrievali sa. Aj Peter stál medzi nimi a zohrieval sa. 
19A veľkňaz vypytoval sa Ježiša na Jeho učeníkov a na Jeho učenie. 20Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzali všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21ﾈo sa spytuješ mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril - oni vedia, čo som hovoril. 22Ako to povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: ﾈi tak odpovedáš veľkňazovi? 23Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ? 
24Nato Ho Annáš poslal poviazaného ku veľkňazovi Kaifášovi. 25A Šimon Peter stál a zohrieval sa. I povedali mu: ﾈi nie si aj ty z Jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som! 26Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu povedal: ﾈi som ťa nevidel s Ním v záhrade? 27Peter však znova zaprel; a hneď kohút zaspieval. 
Ježiš pred Pilátom
28Potom viedli Ježiša od Kaifáša do vládnej budovy. A bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili, pretože mali jesť veľkonočného baránka. 29Vyšiel k nim teda Pilát a povedal im: Akú žalobu máte proti tomuto človeku? 30Odpovedali mu takto: Keby tento nebol zločincom, neboli by sme ti Ho vydali. 31Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a súďte podľa svojho zákona. Odpovedali mu Židia: Nám nie je dovolené nikoho zabiť, 32aby sa naplnilo slovo Ježišovo, ktorým naznačil, akou smrťou mal umrieť. 33Pilát vošiel teda zase do vládnej budovy a zavolajúc si Ježiša, povedal Mu: Si Ty kráľ židovský? 34Odpovedal mu Ježiš: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne? 35Odpovedal Pilát: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ﾍa vydali. ﾈo si urobil? 36A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 37Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. 38Pilát Mu povedal: ﾈo je pravda? A ako to povedal, vyšiel zase k Židom a riekol im: Ja nenachádzam na ﾒom viny. 39Ale u vás je obyčaj, aby som vám na Veľkú noc prepustil jedného (väzňa). ﾈi teda chcete, aby som vám prepustil toho kráľa židovského? 40Oni však znovu skríkli volajúc: Nie toho, ale Barabbáša! A ten Barabbáš bol lotor.


19. kapitola
Ježiša vydajú na smrť
1Pilát vzal teda Ježiša a dal Ho zbičovať. 2Vojaci uplietli veniec z tània, položili Mu ho na hlavu, obliekli Ho do šarlátového plášťa 3a prichádzajúc k Nemu hovorili: Buď pozdravený, kráľ židovský! a bili Ho po tvári. 4Potom Pilát znovu vyšiel a hovoril im: Ajhľa, vyvediem vám Ho, aby ste poznali, že nenachádzam na ﾒom vinu. 5Vyšiel teda Ježiš s tàňovým vencom a v šarlátovom plášti. A (Pilát) im povedal: Ajhľa, človek! 6Ale ako veľkňazi a strážcovia uzreli Ježiša, krikom volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a ukrižujte, lebo ja nenachádzam na ﾒom vinu. 7Odpovedali mu Židia: My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Syna Božieho. 8Keď to Pilát počul, bál sa ešte väčšmi; 9znovu vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: Skadiaľ si? Ježiš mu však neodpovedal. 10Pilát Mu teda povedal: Nehovoríš so mnou? ﾈi nevieš, že mám moc prepustiť ﾍa a mám moc ukrižovať ﾍa? 11Odpovedal Ježiš: Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora; preto, kto ma tebe vydal, väčší hriech má. 12Od tej chvíle snažil sa Ho Pilát prepustiť, ale Židia kričali a volali: Keď toho prepustíš, nie si priateľ cisárov, lebo každý, kto sa vydáva za kráľa, protiví sa cisárovi. 13Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša, posadil sa na súdnu stolicu na mieste, ktoré sa volalo Litostrotos, po hebrejsky Gabbata. 14Bol prípravný deň na veľkonočné slávnosti a bolo asi šesť hodín. I povedal Židom: Ajhľa, váš kráľ! 15Ale oni skríkli: Preč s Ním, preč, ukrižuj Ho! Hovorí im Pilát: Vášho kráľa ukrižovať? Veľkňazi odpovedali: Nemáme kráľa, len cisára! 
16Nato im Ho teda vydal, aby Ho ukrižovali. 
Ukrižovanie Ježiša
A oni prevzali Ježiša. 17I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. 18Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. 19Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. 20Tento nápis čítalo mnoho Židov, pretože miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízko mesta; a nápis bol hebrejský, latinský a grécky. 21I povedali veľkňazi Pilátovi: Nepíš: Kráľ židovský, ale že On povedal: Kráľ židovský som! 22Ale Pilát odpovedal: ﾈo som napísal, napísal som. 
Ježiš na kríži
23Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný. 24Preto si povedali: Netrhajme ho, ale losujme, čí bude; aby sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci teda tak spravili. 
25Pri kríži Ježišovom stáli Jeho matka a sestra Jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! 27Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. 
28Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! 29A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. 30Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu). 
31Keďže bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným dal zlámať hnáty a sňať telá, aby neostali na kríži v sobotu. Bol totiž veľký sobotný deň. 32I prišli vojaci a polámali hnáty prvému, a tak aj druhému, ktorý bol s Ním ukrižovaný; 33keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už màtvy, nelámali Mu hnáty, 34ale jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda. 35A ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; on vie, že pravdu hovorí, aby ste aj vy verili. 36Stalo sa to preto, aby sa naplnilo Písmo: Jeho kosti nebudú zlámané. 37A zase iné Písmo hovorí: Uvidia, do koho bodli. 
Ježišov pohreb
38Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo. 39A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. 40Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. 41Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 42Tam teda položili Ježiša, keďže bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.


20. kapitola
Vzkriesenie Ježiša
1V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu. 2I bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorila im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. 3Peter a ten druhý učeník pobrali sa teda a šli ku hrobu. 4Obaja bežali spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu. 5Nahnúc sa, videl tam plachty ležať, ale nevošiel dnu. 6Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať. 7Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril; 9ešte totiž nepoznali Písmo, že mal vstať z màtvych. 10Potom sa učeníci vrátili domov. 
Ježiš sa ukázal Márii Magdaléne
11Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. 13Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. 14Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. 15I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. 16Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! 17Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal. 
Ježiš sa ukázal učeníkom
19V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 20Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. 21Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. 22A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. 23Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im. 
Ježiš a Tomáš
24Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. 25Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. 
26Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 27Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. 28Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! 29A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili. 
30Ešte mnoho iných znamení učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. 31Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a - veriac - aby ste mali život v Jeho mene.


21. kapitola
Ježiš sa zjavil pri Tiberiadskom mori
1Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: 2Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. 3Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. 4Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme. 6A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. 7Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť - bol totiž nahý - a hodil sa do mora. 8Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. 9Keď vystúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. 10Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. 11Šimon Peter vstúpil (na loď) a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb; bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. 12Ježiš im riekol: Poďte a jedzte! A ani jeden z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán. 13Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. 14To sa Ježiš už po tretí raz zjavil učeníkom potom, ako vstal z màtvych. 
Ježiš skúša Petrovu lásku
15Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: ﾁno, Pane, Ty vieš, že ﾍa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov! 16Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: ﾁno, Pane, Ty vieš, že ﾍa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! 17Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: ﾈi ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že ﾍa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! 18Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. 19To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma! 20Obrátiac sa videl za sebou ísť učeníka, ktorého Ježiš miloval a ktorý sa Mu pri večeri skláňal na hruď a povedal Mu: Pane, kto je Tvoj zradca? 21Keď ho Peter videl, povedal Ježišovi: Pane, a čo bude s týmto? 22Ježiš mu odpovedal: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? Ty ma nasleduj! 23I rozchýrilo sa medzi bratmi, že ten učeník neumrie. Ježiš mu však nepovedal, že neumrie, ale: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? 
Dokončenie
24To je ten učeník, ktorý svedčí o týchto veciach a napísal toto; vieme, že je pravdivé jeho svedectvo. 
25A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.




Zjavenie Jána
1. kapitola
Názov a pôvodca knihy
1Zjavenie Ježiša Krista, ktoré Mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho diať, On naznačil a poslal ho po anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi, 2ktorý svedčil o slove Božom i o svedectve Ježiša Krista, čokoľvek videl. 3Blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí počúvajú slová tohto proroctva a zachovávajú, čo je napísané v ňom, lebo (určený) čas je blízko. 
Pozdrav čitateľom
4Ján siedmim cirkevným zborom v ﾁzii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, 5a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z màtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov 6a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Amen. 
Predmet Zjavenia: druhý príchod Kristov
7Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! 
8Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny. 
Prvé videnie: sedem svietnikov. Rozkaz napísať knihu
9Ja, Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo. 10V deň Pánov som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby: 11ﾈo vidíš, napíš do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamonu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey. 
12Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov 13a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. 14Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, 15nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. 16V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. 
17Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako màtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný 18a živý; bol som màtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. 19Napíš teda, čo si videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom. 
20Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkevných zborov, a sedem svietnikov je sedem cirkevných zborov.


2. kapitola
List chladnúcemu zboru efezskému
1Anjelovi cirkevného zboru efezského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý pevne drží v pravici sedem hviezd a chodí uprostred siedmich zlatých svietnikov; 2poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; 3si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si. 4Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. 5Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! 6Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím. 
7Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom. 
List sužovanému zboru smyrnenskému
8Anjelovi cirkevného zboru smyrnenského napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol màtvy a ožil: 9poznám tvoje súženie a chudobu - ale si bohatý - i rúhanie (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale sú satanovou synagógou. 10Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! 
11Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí! 
List zápasiacemu zboru pergamonskému
12Anjelovi pergamského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má ostrý dvojsečný meč: 13[Poznám tvoje skutky], viem, kde bývaš: tam, kde je trón satanov; a že sa pridàžaš môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch, keď Antipasa, môjho verného svedka, zabili u vás, kde býva satan. 14Mám však niečo málo proti tebe, že tam máš ľudí pridàžajúcich sa učenia Balámovho, ktorý učil Baláka dávať pohoršenie synom izraelským, aby jedli z mäsa obetovaného modlám a smilnili. 15Tak aj ty máš ľudí, ktorí sa podobne pridàžajú učenia mikulášencov, [čo nenávidím]. 16Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem bojovať proti nim mečom svojich úst. 
17Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, čo (ho) dostane. 
List napredujúcemu zboru tyatírskemu
18Anjelovi cirkevného zboru tyatírskeho napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ohnivé ako plameň a nohy podobné lesklému kovu: 19poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé. 20Mám však proti tebe, že trpíš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa obetovaného modlám. 21Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva. 22Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov. 23A jej deti zahubím; a všetky cirkevné zbory poznajú, že ja som ten, ktorý skúma vnútro a srdce a odplatím vám každému podľa vašich skutkov. 24Ale vám ostatným v Tyatíre, ktorí sa nepridàžajú tohto učenia, ktorí - ako vravia - nepoznali hlbiny satanove, vám hovorím: nekladiem na vás iné bremeno. 25Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem! 26Kto zvíťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu dám moc nad národmi 27a bude ich spravovať železným prútom a rozbije ich ako hlinené nádoby, 28ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. 
29Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!


3. kapitola
List odumierajúcemu zboru sardskému
1Anjelovi cirkevného zboru sardského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si màtvy. 2Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom! 3Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani sa nedozvieš, v ktorú hodinu prídem na teba! 4Máš však niekoľko osôb v Sardách, ktoré si nepoškvrnili rúcho; tí budú chodiť so mnou v bielom rúchu, lebo sú toho hodní. 5Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi. 
6Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! 
List bohumilému zboru filadelfskému
7Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí: 8poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno. 9Ajhľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale klamú. Prinútim ich, aby prišli, klaňali sa ti až k nohám a spoznali, že som si ťa zamiloval. 10Keďže si zachoval moje slovo o trpezlivosti, aj ja ťa uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý svet skúšať obyvateľov zeme. 11ﾈoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec! 12Kto zvíťazí, toho urobím ståpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, zostupujúceho z neba od môjho Boha, i moje nové meno. 
13Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! 
List vlažnému zboru laodikejskému
14Anjelovi cirkevného zboru laodikejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: 15poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! 16Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. 17Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, 18radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl. 19Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa! 20Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. 21Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne. 
22Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!


4. kapitola
Druhé videnie: sedempečatná kniha. Oslava Boha Stvoriteľa
1Potom, ajhľa, videl som otvorené dvere na nebi, a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp hore a ukážem ti, čo sa má diať potom. 2A hneď som bol vo vytržení ducha. Hľa, trón stál na nebi a na tróne bol Sediaci. 3Sediaci bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a karneolu a vôkol trónu bola dúha podobná smaragdu. 4Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starších, oblečených do bieleho rúcha, na hlavách so zlatými vencami. 5Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, to jest sedem Božích duchov; 6a pred trónom sa rozprestieralo sklené more, podobné krištálu. Uprostred trónu a vôkol neho boli štyri bytosti, plné očí odpredu i odzadu. 7Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľudskú tvár a štvrtá bola podobná letiacemu orlovi. 8Každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i zvnútra plno očí, a bez prestania volali dňom i nocou: Svätý, svätý, svätý Pán Boh vševládny, ktorý bol, je a príde! 
9A kedykoľvek tieto bytosti vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, 10padlo tých dvadsaťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov a hádzali svoje vence pred trón volajúc: 
11Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené! 


5. kapitola
Baránok prevzal sedempečatnú knihu
1V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zvnútra i zvonku, zapečatenú siedmimi pečaťami. 2Videl som aj mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasom: Kto je hoden otvoriť túto knihu a zlomiť jej pečate? 3Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu ani nazrieť do nej. 4Nato som veľmi plakal, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej. 
5Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdov ho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! 
6Potom som uvidel naprostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý, mal sedem rohov a sedem očí, to jest sedem duchov Božích, poslaných na celú zem. 7I prišiel a vzal [knihu] z pravice Sediaceho na tróne. 
8A keď vzal knihu, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné tymianu, to jest modlitieb svätých, 9a spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou vykúpil si Bohu svojich z každého kmeňa i jazyka, ľudu i národa 
10a učinil si ich nášmu Bohu kráľovstvom a kňazmi, a budú kraľovať na zemi. 
11Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. 12Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie! 
13A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov! 
14Nato štyri bytosti volali: Amen! A starší padli a klaňali sa.


6. kapitola
Otvorenie štyroch pečatí: štyria jazdci
1Videl som: Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: Poď! 2I pozrel som, a hľa, biely kôň a Ten, čo sedel na ňom, mal luk, dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby zvíťazil. 
3A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: Poď! 4A vyšiel iný, červený kôň, a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom vraždili. Dostal veľký meč. 
5A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: Poď! I pozrel som, a hľa, čierny kôň, a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. 6Spomedzi štyroch bytostí počul som volať hlas: Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; oleju však a vínu neškoď! 
7A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti volať: Poď! 8I pozrel som, a hľa, plavý kôň, a ten, čo sedel na ňom, nazýval sa smrť a za ním šlo podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme, aby zabíjali mečom, hladom, morom a divou zemskou zverou. 
Otvorenie piatej pečate: mučeníci volajú po súde
9A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zamordovaných pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré vydávali, 10a kričali mohutným hlasom: Vládca svätý a pravý, dokedy nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na obyvateľoch zeme? 11A každý dostal biele rúcho a povedali im, aby odpočívali ešte krátky čas, až doplnia mieru aj ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zamordovaní ako oni. 
Otvorenie šiestej pečate: živelné pohromy
12A keď otvoril šiestu pečať, videl som: nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstená vrecovina a mesiac bol celý ako krv; 13hviezdy nebies padli na zem, ako keď figovník, zmietaný veľkým vetrom, striasa zo seba figy; 14nebo sa rozostúpilo ako zvinutá kniha a všetky vrchy a všetky ostrovy sa pohli z miesta. 15Zemskí králi a veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocní a všetci otroci, aj slobodní sa skryli do jaskýň a medzi bralá vrchov 16a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránkovým, 17lebo prišiel veľký deň ich hnevu! Kto obstojí? 


7. kapitola
Označenie Božích služobníkov
1Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, ktorí držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. 2A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela; mal pečať živého Boha, zvolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi, moru, 3a hovoril im: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým služobníkov nášho Boha neoznačíme na čelách. 
4Počul som počet označených: sto štyridsaťštyritisíc zo všetkých kmeňov izraelských: 
5z kmeňa Júdovho dvanásťtisíc označených, z kmeňa Rúbenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gádovho dvanásťtisíc, 
6z kmeňa Ašerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalímovho dvanásťtisíc, z kmeňa Menaššeho dvanásťtisíc, 
7z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Lévího dvanásťtisíc, z kmeňa Issacharovho dvanásťtisíc, 
8z kmeňa Zebulúnovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc označených. 
Oslava Boha mučeníkmi
9Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, 10volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! 
11A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. 
13Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? 14Odpovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. 15Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan. 16Nebudú viac hladní ani smädní, nebude dorážať na nich slnko ani horúčava, 17lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.


8. kapitola
Tretie videnie: sedem trúbiacich anjelov. Otvorenie siedmej pečate
1A keď otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi ticho asi na polhodinu. 2Potom som videl sedem anjelov, ktorí stáli pred Bohom a dostali sedem trúb. 
3Iný anjel prišiel, postavil sa k oltáru so zlatou kadidelnicou a dostal mnoho tymianu, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár pred trónom. 4Dym tymianu vystupoval z anjelovej ruky pred Boha k modlitbám svätých 5a anjel vzal kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a hodil ju na zem. A nastali hromy, zvuky, blesky a zemetrasenie. 
6Sedem anjelov, ktorí mali sedem trúb, sa pripravilo trúbiť. 
Trúbenie štyroch anjelov: zničenie tretiny prírody
7Zatrúbil prvý. Nastalo krupobitie, oheň zmiešaný s krvou, a padlo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a všetka zelená tráva zhorela. 
8Zatrúbil druhý anjel. A do mora padlo niečo ako veľký, ohňom horiaci vrch. Tretina mora sa premenila na krv, 9tretina morských živočíchov zahynula a tretina lodí sa potopila. 
10Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. 11Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli. 
12Zatrúbil štvrtý anjel. A prišla pliaga na tretinu slnka, na tretinu mesiaca a na tretinu hviezd, aby sa ich tretina zatmela a nebolo svetla v tretine dňa ani noci. 
13Potom som videl a počul orla letiaceho stredom neba, ktorý volal mohutným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúb anjelov, ktorí ešte majú trúbiť.


9. kapitola
Trúbenie piateho anjela: trápenie kobylkami
1Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti. 2Otvorila studnicu priepasti a zo studnice vystúpil dym ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnko a vzduch od dymu studnice. 
3Z dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. 4Bolo im však povedané, aby ne škodili tráve na zemi ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie. 5Dostali rozkaz, aby nezabíjali, ale aby ich trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. 6V tie dni ľudia budú hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si žiadať umrieť, ale smrť utečie od nich. 
7Kobylky sa podobali koňom, pripraveným do boja. Na hlavách mali vence ako zo zlata, ich tváre boli ako ľudské, 8vlasy mali ako ženy, zuby ako levy, 9panciere mali ako z ocele, zvuk ich krídel bol ako hrkot mnohých vojnových vozov, rútiacich sa do boja. 10Chvosty a žihadlá mali ako škorpióny. Vo chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. 11Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a grécky Apolyon. 
12Prvé beda prešlo. Hľa, za ním príde ešte dvoje beda. 
Trúbenie šiesteho anjela: oheň zničí tretinu nekajúcnikov
13Zatrúbil šiesty anjel a od štyroch rohov zlatého oltára pred Bohom som počul hlas, 14ktorý hovoril šiestemu anjelovi, majúcemu trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, zviazaných pri veľkej rieke Eufrat! 15A boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. 
16Počet ich jazdy bol myriady myriád; počul som ich počet. 17Kone a jazdcov na nich som vo videní videl takto: mali ohnivé hyacintové a žltosírové panciere, hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. 
18Tieto tri pliagy: oheň, dym a síra, ktoré im vychádzali z tlám, vyhubili tretinu ľudí. 19Sila koní bola totiž v ich tlamách a chvostoch, lebo ich chvosty boli podobné hadom, mali hlavy a nimi škodili. 
20Ostatní ľudia, ktorých tieto pliagy nevyhubili, nekajali sa zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom ani zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť, 21a nekajali sa ani zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží.


10. kapitola
Anjel s otvorenou knižkou
1Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé ståpy, 2a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem 3a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov. 4Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to! 
5Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu 6a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy, 7ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavàši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom. 
8Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi! 9Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med. 10Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro. 11Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch.


11. kapitola
Zmeranie Božieho chrámu
1Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom. 2Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov. 3Ale svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisíc dvestošesťdesiat dní. 4To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme. 5Keby im niekto chcel škodiť, vyjde im oheň z úst a zožerie ich nepriateľov. ﾁno, keby im niekto chcel škodiť, takto musí zahynúť. 6Oni majú moc zatvoriť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc nad vodami premeniť ich na krv a trápiť zem všelijakou pliagou, kedykoľvek to budú chcieť. 7Keď však dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich. 8Ich màtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde aj ich Pána ukrižovali. 9Mnohí z ľudu a kmeňov, jazykov a národov vidia ich màtvoly za tri a pol dňa, ale màtvoly nedovolia položiť do hrobu. 10Obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi, dary si budú posielať, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme. 11O tri a pol dňa však vošiel do nich duch života z Boha, stali si na nohy a veľká bázeň padla na tých, čo ich videli. 12Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich. 
13V tú hodinu nastalo prudké zemetrasenie, desatina mesta sa zrútila, sedemtisíc ľudí zahynulo v zemetrasení a ostatní, prestrašení, vzdali slávu nebeskému Bohu. 
14Druhé beda prešlo. Hľa, tretie beda príde čoskoro. 
Trúbenie siedmeho anjela
15Zatrúbil siedmy anjel. A na nebi sa ozvali takéto mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta stalo sa kráľovstvom nášho Pána a Jeho Pomazaného a kraľovať bude naveky vekov! 
16Vtedy dvadsaťštyri starších, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padlo na tvár, klaňalo sa Bohu 17a volalo: ﾏakujeme Ti, Pane Bože vševládny, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a kraľovania. 
18Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť màtvych, dať odmenu Tvojim služobníkom, prorokom, svätým a tým, čo sa boja Tvojho mena, malým i veľkým, a skaziť tých, čo kazia zem. 
19Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec.


12. kapitola
Štvrté videnie: sedem bojov. Boj draka na nebi
1Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, 2tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach. 
3Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. 4Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí. 5A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu. 6Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní. 
7A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali, 8ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta. 9Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním. 
10Nato som počul mohutný hlas v nebi volať: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník na nich pred naším Bohom dňom i nocou. 
11Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti. 
12Preto tešte sa, nebesá, a všetci, ktorí máte v nich svoje stany! Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času. 
Boj draka na zemi
13Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca. 14Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času. 15Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol. 16Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy. 17Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo. 
18Potom som stál na morskom piesku.


13. kapitola
Morská šelma
1Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. 2Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. 3Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu; 4klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať? 5Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov. 6A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany. 7Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi. 8Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka. 9Kto má uši, nech počuje. 10Kto iných väzní, sám bude väznený; kto mečom zabíja, mečom zahynie! V tom je trpezlivosť a viera svätých. 
Zemská šelma
11Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. 12Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila. 13Robí veľké znamenia pred zrakmi ľudí, takže aj oheň zostupuje z neba na zem. 14Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila. 15Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy. 16Pôsobí aj to, aby všetci - malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci - dali si znak na pravé ruky alebo na čelá, 17aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena. 
18V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.


14. kapitola
Baránok vyhlasuje súd nad nepriateľmi
1Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca. 2Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách. 3Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi 5a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony. 
6Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu 7a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. 
8Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva. 
9Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku, 10aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom! 11Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena. 12V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša. 
13Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú màtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! ﾁno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi. 
Hodina žatvy a oberačky
14Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 
15Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme! 16A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem. 
17Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák. 
18Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli! 19A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.


15. kapitola
Piate videnie: sedem pliag. Oslava Boha pred pliagami
1Videl som iné veľké predivné znamenie na nebi: sedem anjelov so siedmimi poslednými pliagami, lebo nimi sa dovršuje hnev Boží. 
2Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary 3a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov! 
4Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy! 
5Po tomto som videl: otvoril sa chrám stánku svedectva na nebi 6a z chrámu vyšlo sedem anjelov, majúcich sedem pliag; oblečení boli do čistého, skvúceho ľanového rúcha, na prsiach opásaní zlatými pásmi. 7Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha živého naveky vekov. 8A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a Jeho moci, takže nikto nemohol vojsť do chrámu, kým by sa neskončilo sedem pliag siedmich anjelov.


16. kapitola
Vyliatie štyroch čiaš
1Potom som počul mohutný hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš hnevu Božieho! 
2A odišiel prvý, vylial svoju čašu na zem a zlé, odporné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. 
3Druhý vylial svoju čašu na more, premenilo sa na krv ako z nejakej màtvoly, a zahynulo všetko, čo žilo v mori. 
4Tretí vylial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a premenili sa na krv. 
5Nato som počul volať anjela vôd: Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil; 6lebo vylievali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv; zaslúžili si to! 7A počul som volať oltár: ﾁno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy! 
8Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a dostal moc páliť ľudí ohňom. 9A veľká horúčava pálila ľudí, preto sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť. 
Vyliatie piatej a šiestej čaše
10Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy a stemnelo jej kráľovstvo, ľudia si bolesťou hrýzli jazyky 11a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov. 
12Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a vyschla jej voda, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. 
13Nato som videl troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, i z tlamy šelmy, i z úst falošného proroka, 14lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vychádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň vševládneho Boha. 
15Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba! 
16Zhromaždil ich na miesto po hebrejsky nazývané Harmagedon. 
Vyliatie siedmej čaše
17Aj siedmy [anjel] vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa! 18Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie. 19A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo. 21Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.


17. kapitola
Odsúdenie babylonskej neviestky
1Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí majú sedem čiaš, a prehovoril so mnou takto: Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, 2s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme sa opájali vínom jej smilstva. 
3A odniesol ma v duchu na púšť. Uvidel som ženu, ako sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov. 4Žena bola odetá do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahým kameňom a perlami; v ruke mala zlatú čašu plnú ohavnosti a nečistoty svojho smilstva 5a na čele napísané meno, tajomstvo: Veľký Babylon, mater neviestok a zemských ohavností. 6Tú ženu som videl spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa čudoval. 7Anjel mi však povedal: ﾈo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov. 8Šelma, ktorú si videl, bola, a niet jej, ale má vystúpiť z priepasti a ísť do zatratenia. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, už žasnú, keď uvidia šelmu, preto, že bola, niet jej, ale zasa príde. 9Kto je múdry, tu má vysvetlenie: sedem hláv je sedem pahorkov, na ktorých žena sedí; a to je sedem kráľov; 10piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel, a keď príde, má ostať len nakrátko. 11Šelma, ktorá bola, a niet jej, je sama ôsmym (kráľom), ale je z tých siedmich a ide do zatratenia. 
12Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali kráľovstva, ale spolu so šelmou dostanú moc ako králi na jednu hodinu. 13Sú jednej mysle a svoju silu i moc dajú šelme. 14Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pánom pánov a Kráľom kráľov, a s ním budú tí, ktorí sú povolaní, vyvolení a verní. 15Povedal mi ešte: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. 16A desať rohov, ktoré si videl, a šelma znenávidia neviestku, spustošia ju, obnažia, budú jesť z jej mäsa a spália ju ohňom, 17lebo Boh im dal myseľ konať podľa Jeho úmyslu, konať jednomyseľne a dať svoje kráľovstvo šelme, kým sa nesplnia slová Božie. 18Žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.


18. kapitola
Nebeský hlas o páde Babylona
1Potom som videl aj iného anjela zostupovať z neba: mal veľkú moc a jeho sláva ožiarila zem. 2Skríkol mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a nenávidených vtákov, 3lebo všetky národy pili z vína jeho náruživého smilstva a zemskí králi smilnili s ním, i kupci zeme zbohatli z jeho hojnej nádhery. 
4A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag, 5lebo nahromadilo sa mu hriechov až po nebo: Boh sa však rozpomenul na jeho neprávosti. 6Odplaťte mu, ako on platieval, zdvojnásobte mu dvojnásobok jeho skutkov! Do kalicha, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! 7Koľko sa vychvaľoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku, lebo si myslí: sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuvidím smútok. 8Preto jedného dňa prídu jeho pliagy: smrť, smútok, hlad a spáli ho oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho súdi. 
9Plakať a nariekať budú nad ním králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru. 10Zďaleka stojac pre hrôzu nad jeho mukami povedia: Beda, beda, veľké mesto Babylon, mesto mocné, že za hodinu pri šlo tvoje odsúdenie! 11A kupci zeme budú plakať a smútiť nad ním, lebo už nikto nekúpi ich tovar, 12tovar zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých nádob zo slonoviny, všelijakého náradia z najvzácnejšieho dreva, medi, železa, mramoru, 13škorice, amónu, tymianu, myrhy, libanonského kadidla, vína, oleja, jemnej múky, pšenice, dobytka, oviec, koní, vozov, otrokov a ľudských duší. 14Ovocie, po ktorom túži tvoja duša, odišlo od teba, čo bolo drahocenné a lesklé, sa ti stratilo, a nikdy to viac nenájdu! 
15Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zďaleka zastanú pre hrôzu nad jeho mukami a budú plakať, žalostiť 16a volať: Beda, beda, veľké mesto, odeté do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobené zlatom, drahokamom a perlami, 17že za hodinu spustlo toľké bohatstvo! Každý kormidelník, každý pobrežný plavec, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zďaleka zastali 18a skríkli, keď uzreli dym jeho požiaru: Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu? 19Hádzali si prach na hlavu a kričali, plačúc a žalostiac: Beda, beda, veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, že spustlo za hodinu! 20Jasaj nad ním, nebo i svätí, i apoštolovia a proroci, lebo Boh súdil a pomstil vás na ňom! 
21Nato silný anjel zdvihol kameň, podobný veľkému žarnovu, a hodil ho do mora so slovami: Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a nikto ho viac nenájde! 22Neozve sa v tebe viac hlas citaristov a hudobníkov, ani tých, čo pískajú a trúbia! Nebude v tebe viac nijakého umelca, nijakého umenia! Nebude počuť v tebe klepot mlyna! 23Nezasvieti v tebe viac svetlo sviece! Nebude počuť v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvojimi kupcami boli veľmoži zeme a svojimi kúzlami si zmámilo všetky národy! 24Našla sa v ňom krv prorokov, svätých a všetkých povraždených na zemi.


19. kapitola
Šieste videnie: posledné veci na konci sveta. Oslava Boha
1Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: Haleluja! Spása, sláva i vláda nášmu Bohu, 
2lebo pravé a spravodlivé sú Jeho súdy, keď odsúdil veľkú neviestku, ktorá kazila zem svojím smilstvom, a z jej rúk požiadal krv svojich služobníkov! 
3A druhý raz volali: Haleluja! Jej dym vystupuje na veky vekov! 
4Nato padlo dvadsaťštyri starších a štyri bytosti, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen! Haleluja! 
Vítanie nebeského ženícha
5Od trónu však zaznel hlas volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí! 
6Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny! 
7Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila 
8a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. 9Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie. 
10Ja som mu padol k nohám, aby som sa mu klaňal, ale povedal mi: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj! Svedectvom Ježišovým je duch proroctva. 
Príchod Kráľa kráľov
11Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, 12Jeho oči - ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, 13odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. 14Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. 15Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. 16Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRﾁｼ KRﾁｼOV A PﾁN PﾁNOV. 
Víťazstvo Kráľa kráľov nad šelmou a antikristom
17Videl som anjela stáť v slnku, a skríkol mohutným hlasom všetkým vtákom, ktoré lietajú uprostred neba: Poďte, zhromaždite sa na veľký hod Boží, 18aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, telá všetkých slobodných i otrokov, malých i veľkých! 
19Nato som videl šelmu i kráľov zeme aj ich vojská, zhromaždené bojovať proti Tomu, ktorý sedel na koni, a proti Jeho vojskám. 20Šelmu zajali a s ňou falošného proroka, ktorý robieval znamenia pred ňou a zvádzal nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera horiacej síry. 21Ostatných pobili mečom, vychádzajúcim z úst Toho, ktorý sedel na koni, a všetko vtáctvo sa nasýtilo z ich tiel.


20. kapitola
Tisícročné kráľovstvo
1Potom som videl anjela zostupovať z neba: mal kľúč od priepasti a na ruke veľkú reťaz. 2Uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov, 3hodil do priepasti, zatvoril a zapečatil ju nad ním, aby viac nezvádzal národy, kým sa nevyplní tisíc rokov. Potom bude na krátky čas uvoľnený. 
4Potom som videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5Ostatní màtvi neožili, kým sa nedovàši tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. 
6Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním tisíc rokov! 
Premoženie diabla
7Keď sa vyplní tisíc rokov, satan bude z väzenia prepustený 8a vyjde, aby zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja. Je ich toľko ako piesku v mori. 9A vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých i milované mesto. Zostúpil však oheň z neba, pohltil ich 10a diabol, ich zvodca, bol hodený do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma i falošný prorok, a tam budú mučení dňom i nocou naveky vekov. 
Koniec sveta
11Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo. 
Siedme videnie: sedem vecí vo večnosti. Vzkriesenie, posledný súd a peklo
12Videl som màtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a màtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. 13Aj more vydalo màtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali màtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. 14Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. 15A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.


21. kapitola
Nové nebo a nová zem
1Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. 2A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. 3A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, 4zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. 
5A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. 6A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. 7Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom. 8Zbabelci, neverní, špinavci, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť. 
Nový Jeruzalem
9Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš naplnených siedmimi poslednými pliagami, a hovoril mi toto: Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu! 10A odniesol ma v duchu na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ktoré zostupuje z neba od Boha 11a má slávu Božiu. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu ako ligotavému kameňu jaspisu. 12Mesto malo mohutné a vysoké hradné múry s dvanástimi bránami, na bránach dvanásť anjelov s napísanými menami, menami dvanástich kmeňov synov izraelských. 13Tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. 14Hradné múry mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. 
15Ten, čo hovoril so mnou, mal mieru zo zlatej trstiny, aby odmeral mesto, jeho brány a hradné múry. 16Mesto je postavené do štvorca, jeho dåžka je toľká ako šírka. Trstinou odmeral mesto na dvanásťtisíc honov. Jeho dåžka, šírka a výška sú rovnaké. 17Jeho hradných múrov nameral stoštyridsaťštyri lakťov ľudskej miery, ktorá je anjelská. 18Hradné múry sú postavené z jaspisu a mesto čisté zlato ako čisté sklo. 19Základné kamene mestskej hradby zdobia rozličné drahokamy. Prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, 20piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána z jednej perly. Námestie mesta čisté zlato ako priezračné sklo. 
Občania nového Jeruzalema
22Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán Boh vševládny a Baránok mu je chrámom. 23Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou. 24V jeho svetle budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. 25Jeho brány nebudú zatvárať vo dne, veď noc tam nebude. 26A vnesú doň slávu a poctu národov, 27a nevojde doň nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož; (vojdu doň) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.


22. kapitola
Večný raj
1Ukázal mi rieku vody života, čistú ako krištáľ, ktorá vyteká z trónu Božieho a Baránkovho. 2Uprostred námestia a na oboch stranách rieky strom života, ktorý rodí dvanásť razy ovocie, každý mesiac vydáva svoje ovocie a lístie stromu na uzdravenie národov. 
3Nič zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu budú slúžiť, 4budú Mu hľadieť na tvár a Jeho meno bude na ich čelách. 5Noc už nebude, nebudú potrebovať svetlo sviece, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov. 
Dokončenie Zjavenia. Ján ďakuje za zjavenie
6Povedal mi ešte: Tieto slová sú verné a pravé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho diať. 7Ajhľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy! 
8A ja, Ján, som to počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjelovi, ktorý mi to ukázal, a klaňal som sa mu. 9On mi však povedal: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím, tvojich bratov, prorokov a tých, ktorí zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj! 
10Potom mi povedal: Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo (posledný) čas je blízko! 11Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej! Kto je špinavý, nech sa špiní ďalej! Ale kto koná spravodlivosť, nech ju koná ďalej! A kto je svätý, nech sa posväcuje ďalej! 
Kristus potvrdzuje obsah zjavenia
12Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! 13Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec. 14Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta! 15Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži. 
16Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná. 
17Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde! Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života! 
Ján chráni celistvosť knihy Zjavenia
18Ja dosvedčujem každému, kto počuje prorocké slová tejto knihy: Ak k nim niekto pridá, tomu Boh pridá pliagy opísané v tejto knihe. 19Ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe! 
20Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: ﾁno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši! 
21Milosť Pána Ježiša [Krista] so všetkými [svätými! Amen]. 


